Príbeh na eMtú - 9. časť

13. prosince 2012 v 8:59 | SiS |  Román na pokračovanie
Bol veľmi nežný. Nosom mi prechádzal po pravej kľúčnej kosti až k brade a zase naspäť. Neopísateľný pocit. Asi lepší než samotné bozkávanie. Kto nezažil, nevie. Začal ma jemne pusinkovať na krku, potom na nose a vlastne po celej tvári. Posadil ma a prehodil si moje nohy okolo jeho trupu. Ľavou rukou ma hladkal po pravom stehne a pravou rukou sa mi hral z vlasmi. Veľmi dlho sa mi pritom pozeral priamo do očí. Roztápala som sa závratnou rýchlosťou. Usmievala som sa ako slniečko na hnoji. Nevedela som, čo robiť a zjavne ani on celkom nie. Tak som sa k nemu viac nalepila, zaborila som mu prsty do vlasov a vlepila som mu veľkú pusu na ústa. "Ty si moje trdielko. Vieš o tom?" - potešil ma. "Hej? Zaujímavé. Ty si moje ňuňátenko." - zasmiala som sa. Dal mi pusu na líce, postavil sa a odkráčal hore do obývačky. Teraz som to zrejme nesprávne pochopila. Dobre, nepochopila som to vôbec. Prečo bez slova zmizol? Možno si šiel po nejakú pomôcku. Nemyslite hneď na úchylnosti. Možno šiel po šľahačku alebo náš obľúbený med. Tak som sa chcela nechať prekvapiť a nešla som za ním. Čakala som. Po dobrých dvadsiatich minútach som sa postavila, že idem pozrieť, čo tam tak dlho robí. Nikki sa objavila vo dverách a spýtala sa ma: "Ty si Maťa dačím nasrala? Nechal ti na kuchynskej linke odkaz a odišiel aj s Marekom." Oblial ma studený pot. Čo som spravila niečo zle? Prečo sa so mnou nerozlúčil? Prečo mi vlastne nepovedal, že odchádza? Nechápem. Išla som sa prezliecť do domáceho úboru. Zapla som facebook. Maťo bol offline. Nechcela som mu zavolať. Bála som sa, že odišiel kvôli mne a nechcela som to ešte viac pokaziť. Ale vážne ma trápilo, prečo to spravil. Nikki sa so mnou rozlúčila a odišla domov. Ahá, napadlo ma. Zabudla som na odkaz v kuchyni. Bežala som rýchlo k nemu.

Milá Alex,
prepáč, že som tak zbabelo odišiel. Ty za to nemôžeš. To ja.
Dúfam, že sa zajtra vidíme na koncerte.
Maťo.

Cítila som, že sa mi do očí natlačili slzy. Čo niečo skrýva predo mnou? Je to upír? Alebo nejaký akčný hrdina? Možno špión. Hlavou mi prechádzali rôzne výjavy z hororov. Videla som, ako som spala a Martin ma chcel uhryznúť do krku. Ak je upír, nech mi to povie. Ja to pochopím. Budem s ním chcieť byť. Budem ako Bella. Obetujem sa za našu lásku. Ale čo. To je len vo filmoch. Upíry neexistujú. Škoda obrovská. Mám smolu, že som sa nenarodila vo svete fantasy a sci-fi. Byť avatarkou by mohlo byť skvelé. Z nereálnych predstáv som prešla na tie skutočnejšie. Stále som v rukách žmolila papierik. Rozhodla som sa mu zavolať a zistiť, čo sa stalo. "Číslo, ktoré voláte, je momentálne nedostupné. Zav..." Strč sa, krava! Zahučala som do telefónu. Ani nestihla domudrovať, tak rýchlo som ju zrušila. Zbehla som hore do izby pozrieť, čo je nové na facebooku. Celkom nič. Ále čo by. Harix je zapnutý. Napísala som mu:
Alex: Maťo, čo takého som ti spravila, že si tak rýchlo aj s Mayoom odišiel? Áno, prečítala som si odkaz. Chyba je v tebe? A aká prosím ťa? Veď ty si chodiaca bezchybná dokonalosť... :P Vieš, že mi môžeš dôverovať :). Tak mi prosím napíš, čo sa to práve v tvojej hlavičke odohráva. Nerada žijem v neistote. Čakám na dlhú odpoveď. :) :) :*
Neodpisoval.
Alex: Možno máš veľa práce alebo čo. Ale mohol by si mi odpísať. Či ti nestojím ani za jedno vysvetlenie? :)
Vôbec nič.
Alex: Tak ťa nechám na pokoj. Možno ti niečo preletelo cez nos, alebo na mňa kašleš, alebo vážne nie si pri notebooku. Maj sa.
Totálne ma ignoroval. Myslela som, že ho zahluším. Po dvoch minútach:
Alex: Maťoooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooo!!!!!!!!!!
A odpojil sa. Ahá, takže mu leziem na nervy. Mohol mi to rovno napísať. Načo mi písal odkaz, že sa dúfa, že sa vidíme zajtra na koncerte? Silno uvažujem o tom, že tam ani nepôjdem. Keď sa takto správa. A možno by som predsa len mala ísť a dostať z neho vysvetlenie. Stúpal mi tlak a povedala som si, že dnes večer to vidím na poriadne vyrevanie sa do vankúša. A tak sa aj stalo. Hneď na to som zaspala. Ráno, som sťažka otvorila oči. Celé som ich mala dolepené od sĺz. Pozrela som sa na mobil, koľko je hodín. Hneď som sa vybodla na čas. 'Máte 1 novú správu'. Od Tety Hortenzie. Zrejme si povedal, že mi chce niečo napísať. S napätím som ju otvorila. Nič iné, len jedno slovo: "Prepáč." Žiaden smajlík, proste nič. Zavolala som mu, no tentokrát nezdvíhal. No som zvedavá, ako to dnes dopadne. Zdá sa, že až taký dokonalý nie je.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Klikni, ak si tu bol/a :)

klik

Komentáře

1 Wiliam Wiliam | Web | 13. prosince 2012 v 9:08 | Reagovat

Vydělej si svým blogem 500 korun měsíčně. Je to sice nic moc, ale je to bez práce.
http://www.vydelek.mzf.cz/google-adsense/
Líbí se ti článek a pomohl ti? Lajkni ho a ohlasuj :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama