Príbeh na eMtú - 13. časť

15. prosince 2012 v 21:53 | SiS |  Román na pokračovanie
Keď mal vystúpiť Maťo, Marek si na plac nacupital aj s jeho krásnou červenou NORDicou. Jeho manželkou. Opäť si všetci mysleli, že je to Maťo, a preto začali po ňom vykrikovať: "Hariiiiiiiiich!! Maťoooooooo!!" Ja som sa len zasmiala. Myšlienkami som bola totiž úplne inde. Ešte stále v aute. Neuveriteľné. Poznám sa s človekom od predvčera a mám pocit, akoby som ho poznala dlhé roky. A Marek? Ten je mi už teraz ako brat. Som zvedavá, ako sa vyvinú naše medziľudské vzťahy. Hihi. V podstate som bola mimo počas celého koncertu. Chcela som byť už zase s Maťom o samote. Objímať ho. Hrať sa s jeho vláskami. Mačkať mu líčka. Štekliť ho. V jednej sekunde ma prepadla panika. Bože môj, veď dnes po koncerte odchádzajú do Liptovského Mikuláša. Čo spravím? Nálada ma totálne prešla. Po koncerte bola autogramiáda. No bola by som blbá, keby som sa tam išla tlačiť. Veď Maťo mi zoženie všetky autogramy. Ďalšia, pre mňa ako zberateľku podpisov, veľmi cenná výhoda. Už sa vidím, ako si vystrihujem menovky a lepím si ich spolu s autogramami pomocou fotorožtekov do mojej zberateľskej knihy. Niekedy si pripadám ako stará babka, ktorá nemá čo robiť. A čo? Je to môj koníček. Hlavne keď som s tým zbieraním podpisov začala už na lodi. Chodili tam rôzni známi ľudia. A keď som chodila do Ameriky, v uliciach Los Angeles som takmer každý deň niekoho slávne stretla. Vždy som chodila cez Walk of fame. Fascinovalo ma to chodiť a pritom si všímať každú hviezdu. Raz som sa rozhodla prejsť všetky hviezdy. Úplne na každú jednu stúpiť. Trvalo mi to dva dni. Také ozajstné dva dni. Od rána do večera som chodila a chodila. Postretávala som rôzne celebrity. Whoopi Goldberg, George Clooney, Miley Cyrus, Rihanna, Demi Lovato, Daniel Radcliff, Emma Watson, Robert Pattinson, Cameron Diaz a veeeeľa ďalších. Dokázala by som vám sem vypísať mená na tri strany. Ale to by sa vám nechcelo čítať. By ste to preskočili. No aj by som sa vrátila ku koncertu. Teda čo bolo po ňom. Dievčatá sa všetky nahrnuli do jednej veľkej tlačenice. Bolo to hrozné. Ale určite nie také hrozné ako na autogramiáde niekedy v apríli. Bola som tam len pozrieť. Stretla som sa iba s Denisom Lachom a Jergušom Oravcom. Jerguš je môj osobný Edward Cullen. Je to veľmi talentovaný človiečik. Vedela by som si ho predstaviť v New Yorku na Madison Square Garden. Vypredaná hala. Tisícky fanúšikov, ktorí skandujú jeho meno. Tajný sen Haricha. Ten by tiež mohol byť "hoden". Zase som odbočila od témy. Počasie sa umúdrilo. Prestalo popŕchať a ja som ostala pri pódiu sama. Marek si zbalil svoju ženu do púzdra. Išla som teda za ním. Pomôcť mu. Bol tam Laco. Tak som sa s ním dala do reči. Rozprávali sme sa o všeličom. Hlavne o tom, ako sa Maťo včera správal, keď prišiel k jeho tete. S nikým nehovoril. To sa JEMU často nestáva. Vlastne on vždy musí niečo tárať. Lacino mi hovoril o tom, aký bol, keď bol malý. O tom, čo má rád a čo neznáša. Asi ma chcel vyvarovať pred svojim synom. Aby som vedela, do čoho idem. Ale mala som z neho úžasný pocit. Veľmi mi pripomínal môjho otca. Už teraz viem, že s ním budem mať veľmi dobrý vzťah. Tiež mi spomínal, ako si Maťo doberal Lenku, keď boli malí. A teraz sú si vzácni, keďže sú menej často spolu. Že sa dnes chystajú domov po dlhom čase. Lacko sa už tešil. A ja som sa tešila s ním, že si konečne normálne oddýchnu. Ale zároveň som bola smutná z toho, že ich budem mať tak ďaleko. Zazvonil mu telefón. Tak sa ospravedlnil a šiel si vybaviť hovor. Stála som pri zelenej škodovke a čakala som ani neviem na čo. Asi na koniec autogramiády. Zrazu ma niekto poklepal po pleci. "Ahoj Mareček. Môžem ti nejako pomôcť?" - ponúkla som sa. "Ale nie, len som sa chcel porozprávať. Len tak. O ničom." - zamyslel sa. "Niečo ťa trápi? Kľudne mi to povedz." "Nič ma netrápi. Len som hrozne unavený." "Aha, potreboval by si sa poriadne vyspať." "No veď to, lenže nemám kedy. Ani kde. Keď som doma, Lukáš mi nedá pokoj. A chcem sa venovať mamke." - vysvetľoval. "Ja viem Marek. Ale uvedom si, že tvoj spánkový deficit je veľmi vysoký. Musíš sa vyspať. A ja mám celkom dobrý nápad." - svitlo mi. Marek sa na mňa pozrel, ale zrejme nemyslel na to, na čo ja. "Počúvam?" "No nemusel by si ísť domov. Ostaň u mňa. Tam sa dáš dokopy. A najlepšie by bolo, keby zostal aj Maťo. Ale na druhej strane, chápem, že chcete ísť za rodinou." Nechcela som sa ukázať ako príliš sebecká. "No ono by to nebol až taký zlý nápad. Ja by som aj ostal. Ale to sa musíš spýtať Lacka. Martin bude musieť ísť domov. Asi bude žiarliť." - zasmial sa. Laco medzitým vybavil ešte ďalšie dva telefonáty. Išla som za ním. "Ujo Lacko? Mohol by ostať Marek u mňa? A najlepšie s Maťom?" - trochu som ostýchala. "No vieš, musíme ísť domov. Za Mareka som zodpovedný. Nemôžem ho tu nechať. Okrem toho, ideme zase do Prahy v nedeľu. Ozaj, nechcela by si ísť aj ty? S tým, že do Prahy by si sa nejako dopravila. Stretli by sme sa tam a išla by si s nami? Naspäť by sme išli v pondelok. Ideme do Blavy aj tak. By sme ťa hodili." Wow, tak to som nečakala. Vedela som, že ich tu nenechá, ale že ma vezmú na grandfinále Superstar. Páni. "Tak dobre. Ja sa teda ešte s Maťom dohodnem čo a ako. Veľmi pekne vám ďakujem." - tešila som sa. Vrátila som sa k Marekovi. "No nič z toho nebude, Marečku." "Ja som vedel, že to nevyjde." - chichotal sa. "No super, tak na čo si ma posielal na samovraždu?" "Alex? Ideš teraz domov?" - zvolal na mňa Laco. "Hej, idem. Prečo?" "Len tak, zvezieme ťa. Aj tak, ideme ešte do Podunajských Biskupíc. Máme to cestou." "Super, ďakujem." Moderátor dnešnej akcie Milanko ukončil autogramiádu. Konečne, povedala som si. Už sa pomaly superstáristi rozpŕchali, no Maťo ešte chvíľku ostal. Fotil sa so svojimi fanynkami. Marek do mňa zatiaľ štuchal svojím dlhým prstom do ramena. Asi sa veľmi nudil. Po pár minútach išiel Laco po Maťa. Hurá, znova ho vidím. A na ďalších pár minút bude iba môj. Vlastne nie. Musím sa oňho podeliť s Mayoom. Maťo prišiel, ani ma neobjal, no zavelil mi, aby som nastúpila. Sadli sme si dozadu. Aj keď v stiesnených priestoroch, no boli sme spolu. Marek sedel na sedadle spolujazdca a jedným okom nás špehoval v spätnom zrkadle, či už s Maťom neležíme na sebe. No nie, to by sme si pri Lacovi nedovolili. Laco dupol na plyn a naša romantická jazda sa mohla začať.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Klikni, ak si tu bol/a :)

klik

Komentáře

1 *-Maggie-* *-Maggie-* | Web | 2. ledna 2013 v 15:36 | Reagovat

Ahoj, začalo 1.kolo SONC do kterého ses přihlásila :)

2 *-Maggie-* *-Maggie-* | Web | 11. ledna 2013 v 13:46 | Reagovat

Ahoj, na blogu je vyhodnocení 1.kola SONC a začíná 2.kolo :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama