Príbeh na eMtú - 12. časť

15. prosince 2012 v 21:50 | SiS |  Román na pokračovanie
Nevedela som, čo mám povedať. Čakala som, čo povie ďalej. "Bál som sa toho nového pocitu. Je to príjemný pocit. Ešte nikdy som to necítil. Myslel som si, že som už bol zamilovaný. Ale nie je to pravda." - sledoval ma, ako reagujem. "Práve teraz sa snažím naučiť zosúladiť sa s tým, čo cítim. Mala by si to vedieť. Ešte som to nikdy nikomu nepovedal takto vážne. Zamiloval som sa do teba. Nemôžem to zmeniť." Po chvíli sa usmial. Takým tým dych vyrážajúcim úsmevom. A ja som veru nedýchala. Neverila som tomu, čo mi práve povedal. "Ty ma máš naozaj rád?" - overovala som si. "Nie. Ja ťa milujem." Hlavu som si oprela o sedadlo predo mnou. Rukami som si zakrývala tvár a hlavne tú mojú červeň v nej. Z ničoho nič som sa strašne začala smiať. Maťo na mňa pozeral asi tak, že či som v pohode. To ste vážne mali vidieť. Ten pohľad bol na nezaplatenie. Zavrela som oči na tri sekundy a opäť som ich otvorila, či sa mi nesníva. Lebo ak áno, tak je to ten najkúzelnejší sen, aký som kedy mala. Ale nie, našťastie to bola realita. Maťo sedel pri mne, anjelsky sa usmieval a pravdepodobne čakal, kým mu niečo odpoviem. "Maťko, strašne si ma prekvapil. Dojal si ma doslova. Mohol si si všimnúť, že ani ty mi nie si veľmi ľahostajný. A s istotou môžem tvrdiť, že aj ja ťa ľúbim." - priznala som sa. Musím uznať, že vyjadriť svoje city nie je až také zložité. Najmä ak to spravil už niekto pred vami. Objala som ho. A slzy mi v jeho objatí padali jeho tričko. Slzy šťastia. "Maťko? Že tu máš niečo na prezlečenie?" - zasmiala som sa. Pochybovačne sa na mňa pozrel: "Prečo?" "No, trošku som ti zaslzila tričko na ramene." "Ale áno trdielko, mám tu košieľku. Chceš vidieť, ako sa prezliekam?" - zasmial sa. "Vieš čo? Radšej nie." Dala som mu pusu na líce a vystúpila som z auta. Pridala som sa zase k dievčatám, s ktorými som prišla. Stále som sa usmievala. "Alex, kde si bola? Sme ťa hľadali." - spýtala sa ma Bea. "Bola som s Marekom."- odvetila som. "Kto je Marek?" - chcela vedieť Bea. A Kajka na ňu hneď zaútočila: "Ty nevieš kto je Marek? Veď to je Harichov klavirista. Hraje s ním v kapela. Pre Boha, ako som s tebou mohla ísť von?" - doberala si ju. Kaja sa obrátila v návale vzrušenia na mňa: "Ty sa odkiaľ poznáš s Marekom?" "No veď z natáčania. Stretla som tam Martina a on nám predstavil Mareka. To je všetko." Nemohla som im predsa povedať pravdu. Asi by to zničilo aj mňa, aj Maťa. Nikomu nič nebudem hovoriť, pokiaľ sa s Maťom o nás dvoch neporozprávam. Vidím to na dlhú, veľmi dlhú debatu. Mám obavy, ale neskutočne sa teším. Konečne sa mi do života prinavráti dobrodružstvo a štipka adrenalínu. Ani som si dnes neuvedomila, že je deň detí. Ten najkrajší. Ja som nikdy dni tohto typu nejako extra neprežívala. Ale možno od dnes sa to zmení. Postupne prichádzali na pódium jednotlivý superstáristi. Maťo vyšiel v jeho bielo-modro kockovanej košeli. S hollywoodskym úsmevom na tvári pôsobil na duševný stav dievčat v prvých 2 radách. S Kajou a Beou sme sa postavili kúsok ďalej. Mali sme tak skvelý výhľad a nemuseli sme sa vpredu tlačiť. Škoda, že nevystúpila Gabika Gunčíková a Luky Adamec. Tak som si vychutnala vystúpenie Alžbetky Kolečkářovej, Martina Kurca, Celeste Buckingham a Moniky Povýšilovej. Milé ako si Celeste vyšla na pódium celkom bosá.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Klikni, ak si tu bol/a :)

klik

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama