Trapasy mojej triednej

13. listopadu 2012 v 8:24 | SiS |  Úvahy, Slohy
Tento príbeh sa odohral v 8. triede na turistickom krúžku po Bratislave s našou triednou učiteľkou. Dohodli sme sa, že na výlety budeme chodiť v sobotu a vždy sme si vyrazili niekam inam. A inak tomu nebolo v ten deň.
Dopoludnia asi o 11.00 sme sa stretli na zastávke pri škole. S nadšením a radosťou poznať o trosku viac našu krásnu Blavičku sme nastúpili na trolejbus. Pán šofér nás previezol cez kus mesta. Na osudovej zastávke sme sa dobre pozapínali, ponasádzali čiapky i rukavice a lenivo sme vyskočili z MHD. Peším presunom sme sa dopravili do Starého Mesta a neskôr sme aj chutnali pečené gaštany.
Pani učiteľka nám vyrozprávala pri čaji par historických udalostí a popísala pamätihodnosti Bratislavy. Prezreli sme si aj kostol, ponad ktorým lietalo nenormálne množstvo holubov. Potom triedna povedala: "Dávajte si pozor na holubov aby vás neototo." My sme jej len bezducho prikývli a ďalej sme fotili čo sa dalo. Zrazu od nás niekto chýbal. Poobzerali sme sa, no nikoho sme navôkol nenašli. A tak sme putovali bez nezvestnej učiteľky, keď vtom ako sme zabočili a prešli úzkym priechodom na ďalšie námestie, zazreli sme našu triednu. Čistila si svoju baranicu od toho svinstva, pred ktorým sme sa mali pôvodne ubrániť.
Ale to nebolo ani zďaleka všetko. Celí omrznutí po 3 hodinách sme už chceli ísť domov a triednej zase nikde. Zaregistrovali sme ju až keď na nás zvolala. Mala spoločnosť nejakých Indov, ktorých sa nevedela zbaviť. Veľmi sme sa na nich bavili. No triednej to nebolo všetko jedno, keď na ňu tí Indovia hádzali vražedné pohľady. Nakoniec ich to prestalo baviť a odišli obťažovať inú skupinku ľudí. Pokračovali sme v púti domov. Nanešťastie sme nestihli dobehnúť na trolejbus, pretože učiteľka mala znova problémy s jej drahou baraničkou. Pre zmenu jej ju tento krát odfúkol vietor na cestu medzi brzdiace auta. Vybehla na hlavnú v hustej premávke a naháňala svoju nežnú pokrievku hlavy.
A na cieľovej zastávke vo Vrakuni nám oznámila s úsmevom na tvári: "Už sa mi dnes nič horšie nemôže stať. Akonáhle prídete domov, zavolajte mi, aby som vedela, že ste v poriadku dorazili." Tak po návrate do teplého obydlia, som sa prezliekla a zavolala triednej, že som konečne v teple. Ona mi na to s veľkým sebavedomím odpovedala, že je už 15 minút zaseknutá vo výťahu. Nemohla som to vydržať a vybuchla som od smiechu.
V pondelok sme sa na tom v škole pobavili a dostali sme jednotky z dejepisu za aktivitu v Bratislave a plusky za mlčanlivosť, pred ostatnými členmi školy o učiteľkiných hrozných trapasoch.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Klikni, ak si tu bol/a :)

klik

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama