Prvé stretnutie s Martinom Harichom

12. listopadu 2012 v 18:46 | SiS |  Reportáže
Martin Harich - čo pre mňa znamenal? Pohľadný speváčik s pekným hlasom, na ktorého sa dalo pozerať so zážitkom. Toť vše. Martina som si všimla už Minitalent šou a dúfala som, že ho ešte niekedy budem počuť. Keď sa prihlásil do Superstar, hneď som ho spoznala. Ale mojou favoritkou už od castingu bola Gabča Gunčíková. Spočiatku som ho veľmi nemusela. Nemám rada ľudí, o ktorých sa ľudia doslova trhajú. Neviem prečo. A nemal oči. Nechcela som, aby postúpil. Postupom času som naňho začala meniť názor. Nebolo to také decko ako som si myslela, sláva mu do hlavy nestúpla. Kolo na kolo sa zlepšoval a ja som mala z neho obrovskú radosť. Raz v nejakom medajlóniku ukázal do kamery oči. Vtedy som si povedala: "On má oči!!" A takto si ma dostal. Keď prvýkrát vypadol, svet sa mi nezrútil, ale bola som sklamaná. A Rytmus ma prekvapil, keď povedal áno, Zeťová ma prekvapila, že povedala nie. Ale to asi pre to, aby to bolo napínavejšie. Keď vypadol druhýkrát, nevedela som čo robiť. Nemala som hysterické záchvaty ako tie šialené baby pod pódiom. A bohvie čo robili niektoré baby doma. Ale bola som strašne smutná. No povedala som si, že nevíťazi mali vždy väčší úspech. Ale Maťo už bol pre mňa víťaz. Bola som potom v takej etape, že som ho musela za každú cenu vidieť naživo. Tak z blízka. Odfotiť sa s ním, dostať jeho autogram. To bolo mojím snom.
Bol krásny májový deň. 30.5.2011. Maťko práve v ten týždeň vypadol. S kamarátkou sme sa prihlásili do komparzu do Modré z neba. Počula som, že tam má prísť Tina. Tak som si vytlačila fotky s Tinou, aby mi mala čo podpísať. Hrozne som sa tešila na ten deň. Mal sa mi splniť jeden zo snov, že idem do Modré z neba a uvidím môjho najobľúbenejšieho moderátora. Vila Rozborila. Je to Človek s najväčším srdcom a dokázal to veľmi veľakrát. Obdivujem jeho prácu, jeho a budem si ho vždy vážiť.
No ráno sme sa s Miškou stretli a vyrazili sme na miesto nakrúcania. Tam sme sa zaregistrovali a čakali sme podľa pokynov. Bolo nás tam dosť veľa. Vyšiel ujo a bla bla bla, začal vyberať spomedzi davu ľudí, ktorí pôjdu dnu. Už nás tam bolo málo. Ujo vyšiel a povedal, že máme ešte chvíľku počkať, že po skúške sa uvoľní hore ešte 10 miest. Tak sme čakali. Čakali. Stále čakali. Ujo zavolal 10 dnu. Bola som medzi nimi s Miškou. Hrozne sme sa tešili. A zrazu nás zaviedli mimo štúdia, hore na poschodie a tam sme pri šatniach mali opäť čakať. Počuli sme Vilov hlas. Ach, nie už to začalo. Začali sme smutne hrať lodičky. Zrazu som začula známy hlas. Ako sme tam všetci sedeli, ma vystrelo a zakričala som HARIIIICH!! Všetci na mňa pozerali, či mi nedrbe. Bola som zúfala, však predsa do toho štúdia nemôžem vtrhnúť. Tak som sa na nich nasrala. Potom to zaspieval druhýkrát. Skoro som sa rozplakala, že ho nemôžem vidieť. Ale nejako ma upokojoval ten hlas. Bolo to akoby ste len počúvali špičkový opis tej najgeniálnejšej zmrzliny na svete, no nemohli by ste ju nikdy ochutnať.
Ujo prišiel. Že sa máme vrátiť na druhé natáčanie poobede. Bola som rada, že odtiaľ môžem vypadnúť. Zišli sme dole. Nejaká teta na nás kričala: "Nechoďte von!! - Aaale čo už." My sme boli vonku, všimli sme si pred vchodom nejakú tetu a kameramana. Rýchlo sme prešli, aby sme nezavadzali. Miška do mňa strkala, že sa mám pozrieť za seba. Spadla mi sánka, nebehli mi zimomriavky po tele, chcela som im celý rozhovor prerušiť. Ale držala som sa statočne. Hihi. Robili tam ten slávny rozhovor s Maťkom. Prvýkrát v živote som videla Maťa takto zblízka. A viete si predstaviť, že naokolo neboli žiadne splašené fanúšičky? Ja už hej. Nie, že by som ja nebola splašená, len som to nedávala najavo.
Keď sa skončilo interview, reflexne som zakričala na Maťa. Nič ma nenapadlo, iba: "Dáš mi autogram??" Bolo to trápne, ale som rada, že som ho takto zastavila. Môj prvý autogram. Zrazu došiel kameraman a začal to celé natáčať. Asi sme boli zaujímavým materiálom. Potom som sa s ním chcela aj odfotiť. Miška ma fotila. Bolo to také smiešne. Ja som bola z tej Maťkovej charizmy tak strašne mimo, že som mu dala ruku nie na sako, ale pod sako. Muehehe, ešte som ho za riť mala chytiť. Bol neskutočne zlatunký. Povedal, že sa strašne rád fotí. Miška sa s ním odfotila tiež. Potom sme odišli, nech si chlapec nemyslí, že sme na ňom závislé. No to sme teda boli. Teda ja. Ešte som na neho zakričala, či nejde vedľa na kofolu. Asi ma už nepočul. Išli sme potom do Polusu, tam sme si pozreli výstavu Elvisa Presleyho. No ja som bola myšlienkami úplne ďaleko s Maťkom. Usmievala som sa ako slniečko na hnoji. A odvtedy mi každý vlasatý chlapec pripomínal Maťa. Vrátili sme sa na miesto činu, kde sme už išli do štúdia. Videla som Vittekovcov, hlavne som sa odfotila s Vilom Rozborilom. Jeden z mojich najkrajších dní. Hneď ako som prišla domov, som sa prihlásila na fanpage, lebo dovtedy som nemala o nej ani páru. Upáľte ma. Hihi.
Ako vnímam Maťa teraz?? - je to jeden z najúžasnejších človekov, akého poznám. Má úžasné srdiečko. Krásny úsmev, husté vlasy, kaki oči, je jednoducho dokonalý. Aj keď viem, že to nie je anjelik, mám ho brutálne rada. Keby som mala brata, chcela by som, aby bol ako Maťo. Beriem ho ako mladšieho bráška. Loobim ho a nikdy by som nikomu nedovolila, aby mu spravil niečo zlé. Až tak som na tom. Je to spevák s obrovským talentom. S charizmou a s takou veľkou hlavou ako mám ja. Je to proste moje ňuňu. Vždy budem pri Maťkovi stáť. V dobrom aj v zlom. Keď bude chcieť niekoho samopalom rozstrieľať, nebudem mu v tom brániť. Ešte mu aj nasadím slúchadlá na uši, aby neohluchol.
Ďakujem Maťkovi za úplne všetko, čo mi do života vniesol. =)
A tu sú moje fotky z prvého stretnutia s Martinom Harichom a potom niekoľko dosť ďalších :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama