Príbeh na eMtú - 4. časť

17. listopadu 2012 v 10:02 | SiS |  Román na pokračovanie
Po minúte som sa vysmiata vrátila aj s tromi medmi. Veď sa možno ešte zídu.
"Čo zdržuješ? Ja ti to otvorím a natriem na pery." - ozval sa hlavný aktér Maťo, ktorému za túto skúsenosť budem "ďakovať" celý život. Pomaly stiahol plastový obal a napatlal si polovicu medu na prst. Prst sa závratnou rýchlosťou približoval k mojim perám. Ó Bože. Už je pri nich. Čo mám robiť? Mám sa začať smiať? Kusnúť ho? Snažila som sa na to, čo sa práve deje, nemyslieť. Nehýbala som sa. Ó áno, jeho prst sa zľahka dotkol mojich pier. Prechádzal ním po oboch linkách pier. Taký pocit som ešte nezažila. Skoro som sa urobila. Hihi. No musela som sa krotiť. A bolo to. Hneď ako sa Maťo dohral, prst pomaly, ale isto opúšťal moje pery. Škoda. Ale prst neskončil v servítke, ako som predpokladala, ale v jeho ústach. Škeril sa na všetky strany a ukazoval na Mareka. Z huby mi stekal med, tak som podišla k Marekovi, nech to mám čím skôr za sebou. Och, prečo nemôžem dať takú lepkavú pusu Harichovi? Prečo Marekovi? Nachvíľu som zaváhala. Odvahu, Alex. Povedala som si. Zavrela som oči a prilepila sa na Mareka. Marek mal z toho celého evidentne zážitok. Po dlhých piatich sekundách som sa horko ťažko odlepila. Marekovi sa zrejme nachvíľu zastavilo dýchanie a mne rozum. Prešla som za Maťa a tam som ho zozadu napadla. Vlepila som mu pusu na líco. Musela som si niekam ten zvyšok medu utrieť. Obtierala som si pery o jeho krásnu pokožku. Prechádzala som perami od jeho pravého líca až k brade. Potom sa ku mne otočil a ja som pokračovala od brady k ľavému lícu. Odtiahla som sa, zmyselne som si oblízala pery a išla som si sadnúť. Nikki sa dobre, že nepočúrala od smiechu. Marek mal ešte stále nechápačky, ale po mojej akcii s Maťom sa už tiež rehnil. Maťo sa na mňa pozrel: "Toto si ešte zlížeš, mladá dáma." - ukazoval na svoju tváričku a potom sa utrel do servítky navlhčenej vo vode. "Točím!" - zmenila som pohotovo tému. Rozkrútila som fľašou, dúfajúc, že ukáže na Maťa. Mala som obrovskú chuť mu to vrátiť. Fľaša sa zastavila a ukázala na Marečka. Tak som mu dala otázku a čakala som pravdivú odpoveď. "Tak Marek, na akom najzaujímavejšom mieste si si robil dobre?" - vôbec som sa nesmiala, myslela som to úplne vážne. No Maťo s Nikki už boli na kolenách. Marek si zrejme povedal, že je to hra, tak vyjde s pravdou von. "No jedného krásneho dňa som šiel tuto s kolegom k nám do Stop shopu. Išli sme si kupovať mikiny. Ja som si skúšal zhodou okolností tieto rifle, ktoré mám na sebe. Bola tam jedna fajná predavačka. Fakt, že by mohla robiť pornoherečku. Tak som šiel teda omámený do kabínky a tam sa to stalo. Stačí?" - asi sa cítil trápne. Ja som sa tiež neudržala a skončila som s kŕčami. "No fuuuj, ja už s tebou nejdem na nákupy, Mayoo." - zavtipkoval upišťaným hlasom Harich. Marek zobral fľašu a zakrútil ňou. Fľaša je neomylná. Padla na Maťa. Marek veľmi originálny nebol. Nakázal Maťovi, aby mi dal francuzáka. V duchu som skákala päť metrov do výšky od radosti, ale tvárila som sa, že no keď to musí byť, tak sa obetujem. Myslela som si, že moja prvá pusa bude úplne inde a za iných okolností. Že by to aj mohlo byť s Maťom, ale niekde pri západe slnka. Proste romantika. A nie pri zadrbanom stole od medu a poloprázdnych pohároch. Áno, kľudne ma vysmejte. Ešte som sa s nikým neolizovala. Pusa na ústa, akú som dala Marekovi, je niečo celkom iné. Viete, ja sa nemám kam ponáhlať. Snažím sa užívať si život a hlavne slobodu. Navyše naozaj čakám na toho pravého. Možno ten pravý sedí predomnou, možno vedľa neho a možno je to niekto úplne iný. Možno je z USA, možno z Česka. To mi bolo ale v tomto prípade absolútne jedno, keďže som videla, ako sa Maťova tvárička pomaly približuje k tej mojej. Oblízala som si pery, aby to šlo ľahšie. A keď už, nech z toho máme pôžitok. Už chýbal vážne malý kúsoček, bol vzdialený od mojich úst asi desať centimetrov. Ani som nedýchala. Zavrela som oči, pootvorila ústa a čakala na zázrak. Po desiatich sekundách som otvorila oči. Nič sa neudialo. Maťovi vybroval mobil. Volal mu ocino, že sa majú vrátiť. Vydýchla som si, no zároveň som zosmutnela, pretože sa dnešok skončil. Teda tá najkrajšia polovica dneška, aká kedy mohla vo všetkých polovičkách dneškov jestvovať. Maťo sa postavil a šiel dnu zaplatiť. Pozorné a veľmi milé od neho. Išli sme späť k štúdiu a tam už stál Maťov ocino. Zoznámili sme sa a ja som mala z neho úžasný pocit. "Poďte chalani, musíme ísť." - nariadil Laco chalanom. Tisli sa mi slzy do očí. Nikki sa len usmievala. S obomi sa rozlúčila. Prišiel ku mne Mayoo, objal ma a dal mi na líce pusu. Nakoniec ku mne podišiel Maťo, utrel mi slzu, ktorá sa chystala na únik z môjho oka. Silno ma stisol, akoby to bolo poslednýkrát v živote. "Bol som s tebou veľmi krátko, ale viem, že už teraz ťa mám hrozne rád. Určite sa musíme ešte stretnúť. Napríklad pozajtra. Máme superstárovský koncert pri Dunaji na Tyršovom či akomto nábreží. Prídeš?" - sladko sa na mňa usmial. Ja som sa neudržala a rozplakala som sa. Proste ma dojal. "Jasné, že prídem. Si ma namotal a odmotať sa veľmi nechcem. Ani to nemá veľký význam. Takže sa určite vidíme." - utrela som si slzy a ešte raz som ho silno objala. Odtiahol sa a dal mi pusu. Na ústa. Len takú letmú. Bola som v siedmom nebi. "Majte sa" - zakričali na nás a už ich nebolo. Stále som sa usmievala a chytala si pery ako pomätená. Na ďalšie natáčanie sme samozrejme s mojim stavom ani nemohli ísť. Zavolala som Nikki ku mne. Hneď ako sme prišli, zapla som notebook a prihlásila som sa na facebook. Otvorila som si stránku Martin Harich. Mal tam niekoľko tisíc fans. Bez váhania som klikla na Páči sa mi to. Ako nováčik som ešte celkom nevedela ako to tam chodí. Že si haricefky vypisujú aj cez Maťovu fanpejdž. Myslela som si, že sú to všetko odkazy pre Maťa. Tak som mu napísala príspevok: Ahoj Maťko. Ďakujem za krásny dnešok. Dúfam, že takých úžasných chvíľ bude ešte veľmi veľa. :) :) Pozdrav Mareka a Lacina. :) Ešte raz ti ďakujem. O chvíľu som na tom príspevku mala trinásť lajkov a komentáre typu: Kde si s ním bola? Čo ste robili?
Zrazu mi v ľavom dolnom rohu vyskočilo okienko. Harich mi dal lajk. Preboha. Bola som taká šťastná. Ale bolo to nič v porovnaní s tým, čo som zažila. On mi to aj okomentoval. :) :) :) Hmm, pekné od neho. Ďalšie upozornenie. Mato Harix ma žiada o potvrdenie priateľstva? Tak okej, potvrdiť. A bolo to. Veľmi jednoducho som získala naňho kontakt. O pár sekúnd neskôr mi blikala správa na chate. Otvorila som ju pomaly ako v nejakom horore.
Mato: Ahoj :P
Ja: Ahooj :D
Mato: :* :* :*
Ja: ??? :D
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Klikni, ak si tu bol/a :)

klik

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama