Príbeh na eMtú - 3. časť

16. listopadu 2012 v 15:11 | SiS |  Román na pokračovanie
Stál tam Martin Harich s veľkým plyšovým mackom a s tým najsladším úsmevom, aký som kedy videla. Mala som zimomriavky snáď úplne všade a chlpy sa mi postavili aj tam, kde ich nemám. Prvýkrát v živote som videla Martina na živo. Viete si predstaviť, že okrem mňa a Nikki tam nikto neostal? Nijaké splašené fanúšičky. Reflexne som zakričala na Maťa, nech mi neutečie.
"Maťoo!!! Počkaj, dáš mi autogram?" - nič iné ma v tom momente nenapadlo. Maťo sa otočil a s úškrnom súhlasil. Trochu som ho tam zdržovala. Nevedela som nájsť zošit. Nakoniec som ho našla. A náhodou som ho otvorila na stránke s mojimi rozstrieľanými loďkami. Maťo sa začal smiať. Myslím, že si spomenul na nejakú udalosť z jeho zaujímavej minulosti. Zamilovala som sa do jeho smiechu. Snažila som sa spraviť nejakú trápnosť, aby sa zasmial. Ale stále sa neskutočne krásne usmieval. Poprosila som ho, či by nás Nikki nemohla vyfotiť. Maťo ma ako na povel pritisol k sebe. Ja som od vzrušenia nevedela kde sa ho mám chytiť. Tak som mu šáhla pod sako. Príjemné. Hihi. To by nebola Nikki, keby sa nechcela fotiť aj ona s Maťom. Poďakovali sme sa mu, usmiali sme sa naňho a otočili sme sa na odchod.
"Počkajte baby!" - zvolal na nás. Mne sa akoby zastavilo srdce. "Musím vás objať. Ste strašne zlaté." - usmieval sa. "Tvoje objatie mi nepomôže, pokiaľ mi nezoženieš Tinu." - smiala sa Nikki. Ja som si to objatie strašne vychutnala. Vdychovala som jeho exotickú vôňu. Nikdy som ju necítila, ale vedela som, že si ju budem pamätať navždy. Mala som tak trochu pocit, že si to všimol. To, ako som ho fetovala. "Inak ja som Maťo. Teší ma." - predstavil sa a tak trochu vtipne sa poklonil. "Ja viem, som Alex." - Odvetila som zo smiechom. Nikki sa pridala: "A ja Nikki. Naozaj nevieš, kde by mohla byť Tina?" a Maťo na to: "Vôbec nemám šajnu. Dnes som ju ani nestretol. Mala tu byť?" Zazvonil mu mobil. Ani to nedvihol. Buď to bol jeho otec alebo fanúšičky. Ale podľa jeho reakcie skôr to prvé. "Alex, Nikki, máte chvíľu čas? Že by sme skočili na kofolu?" - spýtal sa. Oči v moči po tretie a dosť. Skoro som odpadla. Hihi. "Jasnééé." - vyhŕklo zo mňa. "Tak ma chvíľočku počkajte prosím, idem za ocinom a za Marekom. Hneď som tu." - obdaril nás úsmevom a už ho nebolo.
"Nikki, prosím ťa, vylep mi facku.. Nesnívam?" - neveriacky som sa jej pýtala. Takmer som nedýchala. Nikki sa mi začala hrozne smiať. Oprela som si hlavu o stenu, zavrela som si oči a premýšľala som nad tým, čo sa stalo pred pár minútami. To bol fakt sen. Zrazu som na mojom líci zacítila kohosi prsty. Otvorila som oči a videla som, ako sa mi Maťo vyškiera do tváre a pichá do mňa prstom. "Môžeme ísť. Inak toto je Marek Masarik. Môj klavirista a najlepší kamarát." - ukázal na chalana asi o pol hlavy vyššieho od Maťa. No bol kúzelný. Nebol to môj typ, ale človek by nemohol povedať, že je škaredý. Práve naopak. Bol veľmi pekný. Trochu vlnité dlhšie hnedé vlasy. Biele tielko, modrá košeľa, čierne rifle a modré conversy. Proste štýlový. Tak sme sa zoznámili a zašli sme za roh do krčmy. Prišla k nám čašníčka a skoro jej oči vypadli na tácku. "Ty ty ty ty si Martin Ha ha harich, že?" - vykoktala zo seba , "čo vám prinesiem?" Maťo jej šarmantne odpovedal: "Áno, som to ja. Dáme si štyrikrát
veľkú kofolu, Tánička." No div sa Tánička neroztopila. "Maťo? Ty ju poznáš? Ako vieš, že sa volá Táňa?" - čudovala som sa. "Mala to na menovke, trdlo." - Maťo s Marekom sa začali smiať. A my sme sa pridali. Potom sme sa rehnili len sami na sebe. Ja som sa smiala na celej tejto smiešne situácii. Že proste sedím na kofole s Harichom. Stále som čakala, že sa prebudím, no už som si zvykala. Maťo sa prestal smiať ako prvý a zahlásil: "No kde máte tie lodičky? Ideme hrať, či ako?" Ja na to: " Myslím, že na lodičku bude čas aj inokedy. Teraz máme s Nikki to šťastie sedieť tu s celebritami bez žiadnych zbytočných svedkov. Poďme sa spoznávať." Maťo si to vzal isto po svojom: "A ako sa chcete spoznávať?" A zase sa smial. "No to by si chcel vedieť. Haha." - smiala sa Nikki. "Ja idem na hajzel." - povedal Marek a už sme sa smial všetci. Hneď ako Marek odišiel, prišla Tánička každému položila pred nos veľký pohár chladenej kofoly. Priniesla aj misku arašidov ako milú pozornosť. Počkali sme si pekne na Marečka a ako dobrú formu poznávania Maťo vymyslel hru. Fľašu. Martin celý akčný išiel za Táničkou, či by mu nepožičala prázdnu plastovú fľašku. Prišiel ku stolu zo slovami: "Aha, čo máám!" - rehnil sa o stošesť.
Dohodli sme sa, že vyzliekať sa nebudeme. Boli sme predsa len na verejnosti a okrem toho, sme sa najprv chceli spoznať na povrchu. Budeme si dávať otázky alebo nejaké úlohy odvahy. Čiže pravda, skutok. Maťo bol velice aktívny, tak sme mu nakázali, aby začal točiť fľašou od akéhosi ľadového čaju. No jasné, mohla som vedieť, že sa to zastaví na mne. Maťovi zasvietili oči, šibalsky dvíhal obočím a ja som mala pocit, že ho tam zhltnem. Brúsil si na mňa zuby. Vedela som, že mi dá niečo, s čím nebudem veľmi súhlasiť.
"No tak, Alex, dávam ti skutok. Musíš si vypýtať od Táničky med, natrieť si ním pery a dať Mayoovi pusu. Neboj sa ty ničoho, Marek má med rád. A sladké pusy tiež."
No keď som to počula vystriedala som všetky farby, postavila som sa a odišla som.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Klikni, ak si tu bol/a :)

klik

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama