Príbeh na eMtú - 1. časť

15. listopadu 2012 v 13:15 | SiS |  Román na pokračovanie
"Jeeej, super, ďakujem dopoo.." - zložila som a s úsmevom som napísala na chate mojej najlepšej kamoške Nikki. Samozrejme na Facebooku. Kde inde. Hehe.
Ja: Nikki, ahoj. Volala som tam do tej agentúry, nikto mi nedvíhal.. potom som tam volala neskôr, zdvihol mi nejaký chlap, že ešte nevie, či sú voľne miesta, že spracováva maily a že mu mám zavolať okolo jednej, volala som a nikto mi nedvíhal... tak som to skúsila zase a zase :D :D hodil do statusu potom, že je to už plné, ale že sa možno nejaké miesto uvoľní.
Nikki: Oooch, tak nech si pohne :D Ja tam sama bez teba nepôjdem. A dobre vieš, že tam bude Tina. Chcem ju vidieť konečne.
- O 23 minút
Ja: Počuj, uvoľnili sa 3 miesta :D a v tom momente som im zavolala. A vieš čo? Idemeeee :D :D
Nikki: Supeeeer, zbožňujem ťa aj jeho :D aj všetkých :P Ale vieš o tom, že je to už zajtra :D
Ja: Viem :D Musím si umyť vlasy. :D a čo si obliekaš? :D
Nikki: Asi ten fialový top, čierne legíny a čierne lodičky :)
Ja: Ok. Ja sa ešte musím prehrabať v tom mojom šatníku :D Idem off. Zajtra ráno sa stretneme na Nobelovej o 07:30 OK? :D
Nikki: Jasaaan :D Tešíííng :D :D Paaa :*
Milujem naše chatovanie s Nikki a rozhovory na skype ešte viac. No aby som nezabudla, stiahla som si zo tri fotky našej obľúbenej speváčky Tiny do USB. A mastila som do DéeMky vytlačiť asi desať fotiek. Pár z dovolenky v Španielsku, no a tie s Tinou. Keďže som dosť veľká zberateľka autogramov. Síce podpis od Tiny mám, ale na fotke je to väčšia vzácnosť. Keď som prišla do drogérie, dala som si tie fotky vytlačiť a ako vždy som sa najviac zdržala pri nechtovej kozmetike. Lebo ja som na ruky a nechty strašne veľký pedant a prvé, čo si na chalanovi všímam sú ruky, vlasy a úsmev. Hneď som si kúpila 3 laky na nechty, jeden s tenkým štetcom na zdobenie nechtov a musela som si dokúpiť aj odlakovač. Hneď ako som prišla domov, napustila som si vaňu a dala si horúci kúpeľ. Umyla som si vlasy a potom prišli na rad moje nechtíky. Navždy budem ďakovať ujovi, ktorý vymyslel sušič laku na nechty a samozrejme aj môjmu ocinovi, ktorý mi ho daroval len tak ako pozornosť podniku. Heh. Nachystala som si na zajtra oblečenie, aby som ráno zbytočne nestresovala. Aj tak vždy stresujem. Čierne legíny, nech sa s Nikki podobáme aspoň trochu, ružovo-čiernu károvanú košieľku s čiernou kravatou. Ružové balerínky s čiernou mašličkou nemohli nič pokaziť. Budík som si nastavila na 06:00, ako vravím, aby som NESTRESOVALA. Ale to je u dievčat NEMOŽNÉ. A tak som išla spať. Zaspala som veľmi rýchlo, čo bolo dosť zvláštne, keďže som bola vzrušená a plná očakávania na zajtrajšok. Počas môjho spánku by som sa mohla trochu predstaviť.
Som to ja. Mám 18 rokov. Volám sa Alexandra Zaňáková. V škole ma volajú Saša alebo Sandra. Ale moji blízky ma oslovujú Alex. Nie, nie je to kvôli Alex z Wizards of Waverly. Je to vďaka tomu, že som mala byť do poslednej chvíle chlapec. Keď mojej mame doktori povedali, že sa jej narodilo dievča, neverila im až pokým mi neroztiahla nohy. Vraj bola zo mňa veľmi šťastná. Takto sa zo mňa s ockom tešila ďalšie štyri roky. No raz jej vraj zazvonil telefón. Ešte pevná linka. Bola so mnou sama doma. Zdvihla to a nikto nevie kto jej volal a čo jej povedali. Proste sa spadla na zem a duša ju opustila. Ja ako štvorročné decko som cítila, že sa niečo stalo, ale nemohla som nič robiť. Mám také útržky z toho. Ocino prišiel domov a skoro sa zbláznil. Ale mám našťastie silného ocina. A som rada, že sa o mňa dokázal postarať. Za to ho neskutočne ľúbim.
Vďaka tejto smutnej udalosti som zažilo v podstate krásne detstvo. Väčšinou som bola s ocinom Milanom na cestách. Plavili sme sa na lodi, ktorú ocino vlastní. Boli sme snáď všade možne po svete. Viete si predstaviť Sladký život Zacka a Codyho? Tak ja som si svoj sladký život užívala na mori. Bola som niečo ako London Tiptonová. Heh. Ale nemíňala som toľko. Pretože sa si každý peniaz vážim. Keď mám vyhadzovať peniaze do vzduchu, tak aspoň na dobrú vec. Častokrát sme s ocinom prispievali nemalo čiastkou deťom s rakovinou. Keď som mala štrnásť rokov, ocino ma z lode vysadil, lebo so mnou začali burcovať vlny. Vlny hormónov. Hihi. Tak som po desiatich rokoch na mori skončila u maminých rodičov. Všetko mi ju tam pripomínalo. Ale neskôr som sa naučila žiť so všetkými jej vecami a v jej izbe. Štyri roky na pevnej zemi mi len prospeli. Počas leta som chodievala za otcom na loď alebo som chodila za ocinovou sestrou Annou do Los Angeles. Tá si vzala za muža Američana Kevina. Veľmi milý človek. Majú spolu 3 deti. Dianu, Daniela a malú Dorothy. Vďaka nim sa moja angličtina posúva na terminologickú úroveň. No o chvíľu sa zobudím, tak ešte prezradím, ako si žijem teraz. Dnes je krásny 30.máj. 19.mája som mala osemnáste narodeniny. Ocino mi daroval krásnu vec. Obrovskú vilu. Neviem načo mi bude taká veľká vila, keďže tu bývam sama. Len pred pár dňami som sa prisťahovala. Ešte teraz mám nejaké veci v škatuliach. Mala by som si sem zavolať Nikki. Nech mi pomôže. Ozaj Nikki je vlastne Nikola Liptáková. Moja najúžasnejšia kamarátka. Naše mamy boli kamarátky odmalička a aj naše babky. Spolu nás kočíkovali. Boli spolužiačky od škôlky až po výšku. Ale ja a Nikki sme sa spoznali až keď som sa presťahovala k babke. Ona nás zoznámila. S Nikki sme ako sestry. Ona je taká výbušnejšia a ja často zachraňujem ňou natrhnuté situácie. A v tom spočíva naše silné puto. Že sa navzájom dopĺňame. Bez nej by som bola ako telo bez duše.
Medzi týmto opisom výnimočných míľnikov môjho neobyčajného života sa mi prisnilo čosi o tom, že som bola so spolužiačkou Renátou na stanici a strhli sa tornáda. Ale bolo ich veľmi veľa. Našťastie sme ostali schované a ďakovali sme Bohu, že sme zmeškali autobus domov. Ale práve sa rútilo to najväčšie tornádo na nás.
Ako na zavolanie, zazvonil budík. Prvýkrát som ho nedrbla o zem.
06:00 - rýchlo som sa osprchovala, namaľovala a obliekla. Zišla som dolu a namierila som si to rovno do kuchyne. Odrezala som si dva krajce chleba, z chladničky som si vytiahla kečup a diétnu salámu. Všetko som si to napráskala na chleby a oživila som to trochou bambína. Spravila som si fajné zlepence. Nechcela som riskovať prípadné veterné problémy, tak som si radšej mlieko pred cestou nedala. Naliala som si vychladenú minerálku. Po raňajkách som si odložila potraviny na miesto a riad som vložila do umývačky. Podišla som k zrkadlu a zase som si dala lesk na pery. Vonku bolo dosť teplo a to bolo ešte len ráno. Tak som si nasadila slnečné okuliare, nahodila si ľahký čierny svetrík a prstami som si prehrabla vlasy. Zabuchla som dvere a zamkla dom. Išla som na zastávku, ktorú mám asi päťdesiat metrov od domu. Nečakala som ani tri minúty a prišiel ten správny autobus. Cestovanie v autobuse je dobré len na dve veci. Môžem v kľude popremýšľať o veciach. Alebo dohnať spánkový deficit. V tomto prípade som si vybrala prvú možnosť. Uvažovala som o tom, že by som mohla kúpiť auto. Vodičák som dostala, tak načo ho budem nosiť len na parádu. A ako som tak ďalej premýšľala, napadli ma kadejaké skvelé nápady.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Klikni, ak si tu bol/a :)

klik

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama