Moja osobnosť aneb Beletrizovaný životopis

13. listopadu 2012 v 20:13 | SiS |  Kto som?
2.júla 1992 bola v Bratislave korunovaná princezná s červeným fliačikom na čele. Išlo o mňa. Vtedy som sa narodila. Vždy, keď som sa rozčuľovala, jasne červený fľak sa postupne objavoval na mojom malom čelíčku.
Dni plynuli ako voda a ja som povedala svoje prvé mama a tata. O chvíľu som už spravila prvý krôčik a s radosťou som sa rozbehla naplno si vychutnávať svoj nový život. Mesiace mi uleteli, ani neviem kam a znenazdajky som sa ocitla v škôlke. Piekla som s kamarátkami koláčiki, naháňala sa po dvore a namiesto spánku som pani vychovávateľky hnevala ustavičným skákaním po postieľkach. Známa som bola aj mojimi častými útekmi zo škôlky, cez medzeru v plote. A medzi pamätné momenty zaradím určite deň, keď som skúšala pobozkať rozpálenú žehličku. Na karneval som sa ani maľovať nemusela, pretože mi líco zdobila jedna obrovská indiánska čiara. Ale ináč som bola milučká ako anjelik.
Keďže je v dejinách šoubiznisu priezvisko Belák dosť zastúpené, viem po kom som zdedila svoj úžasný talent. Vďaka nemu som spríjemňovala rodičom dlhé noci svojimi speváckymi výkonmi. Zremixovala som všetko, čo sa dalo - teda, čo som poznala. Od záhoráckeho Macejka, cez gruzínske ľudovky, až po slovenskú princezničku na bále, ktorá potratila korále.
Vďaka pani učiteľke Vierke sa rázom moja spevácka kariéra skončila a časom bola zo mňa superslávna herečka, ktorú poznala takmer celá Rača. Stvárnila som hlavnú postavičku v predstavení "Ženilo sa Motovidlo".
Ďalší dôležitý deň nastal vtedy, keď som išla prvýkrát do školy. Mala som na chrbte aktovku väčšiu ako ja. V ten deň sa začal môj vzdelávací proces. Ešte som si ani nestihla uvedomiť, že viem čítať, písať, počítať, už sa blížil záver prvého stupňa, ktorý bol pre mňa malinou. So zvyšujúcim sa číslom pred písmenkom našej triedy sa stupňovali poviinosti a zmenšoval sa počet hodín voľného času, ale vždy som si našla chvíľu na nejakú zábavu, hudbu, kamarátky a podobne. Poznáte to. Ste ochotní urobiť čokoľvek, aby ste si nemuseli sadnúť nad knihy.
Roky padali jeden za druhým ako hnilé hrušky a základka bola skoro fuč. Nastal veľký zlom. Prišiel čas rozhodnúť sa, kam poputujú moje kroky ďalej. Už dávno som vedela, že chcem ísť na gymnázium. Nakoniec sa aj tak stalo. Hodila som kotvu na španielské gymnázium v Bratislave. Snažila som sa tam prežiť, trávila som tam doobedia v skvelom kolektíve, niekedy aj poobedia a trápila som svoje mozgové bunky.
No a onedlho ma čakala skúška dospelosti - maturita. Po jej absolvovaní som sa dostala na vysokú školu.
A čím by som chcela byť v budúcnosti? Zatiaľ neviem presne, ale určite chcem pomáhať ľuďom. Uvidíme, kam ma vietor zaveje. Jedno viem však isto. Od života očakávam viac, ako prebúdzať sa každé ráno s pocitom, že musím ísť do práce, ktorá ma vôbec nebaví a nenapĺňa ma potešením, že som pre tento svet aspoň štipku užitočná.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Klikni, ak si tu bol/a :)

klik

Komentáře

1 chs-animal-love chs-animal-love | E-mail | Web | 13. listopadu 2012 v 20:33 | Reagovat

To je hezky napsané :-) A s tím červeným flíčkem :-P Ano,tohle je jasný důkaz,že jsi originální ;-)

2 SiS SiS | E-mail | Web | 13. listopadu 2012 v 20:43 | Reagovat

[1]: Ďakujem :) písala som niečo podobné aj do školy na sloh :D a bolo to vyhlásené za najlepšiu prácu :)

3 chs-animal-love chs-animal-love | E-mail | Web | 15. listopadu 2012 v 16:16 | Reagovat

[2]: Klobouk dolů ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama