Listopad 2012

Dnes to bude Lucka Bíla

29. listopadu 2012 v 17:36 | SiS |  Denníček
Ahojte priatelia :)

O pár chvíľ odchádzam na Zlatý koncert :) O 2 hodiny začína :) Teším sa veľmi. Uvidím tam Lucku Bílu, Daru Rolins, Dana Bártu a Richada Rikkona.. teraz nemám veľmi čo napísať, len čakám, kým sa mi zohreje žehlička na vlasy :D ale zajtra tu napíšem dojmy a zážitky z dnešného večera :) Držte mi palce, aby som sa stretla aj bližšie s Luckou :)

Papa

SiS:)

Potrebujem schudnúť! Som tučná!

19. listopadu 2012 v 15:17 | SiS |  Chudnutie
Ahoj.
Túto rubriku som založila s tým, že tu budem dávať články o chudnutí.
Priznám sa, som tučná. Mám 20 rokov, výšku 170 cm a neuveriteľných hrôzostrašných 100 kíl. Trojciferné číslo. To som nikdy nechcela. A myslím, že toto číslo na ručičke váhy je akousi hranicou a kričí na mňa, aby som schudla.. Musím schudnúť! To si poviem vždy, keď vidím pekný zamilovaný párik, alebo som na nákupoch a neviem si kúpiť nič pre mňa, lebo moju veľkosť nevyrábajú. Vždy som túto moju váhu dávala k vine genetike. Že to mám od prírody. No uvedomila som si a je to pravda, že tlačím do seba všetko. Som ako vysávač a je jedno v ktorú hodinu. Nikdy som nemala žiadne výčitky svedomia.
Raz jedného dňa mi mamina priniesla noviny, kde bola súťaž, že Chudnite s nami, či tak nejako.Vlast nie, Dieta 2011
Tak som sa zo srandy prihlásila. Neverila som, že ma vyberú. Prihlásila som sa tam s tým, že budem mať dobrý pocit. Musela som tam popísať, prečo chcem schudnúť a poslať fotky.
Toto bol môj motivačný list:

Dobrý deň. Volám sa Silvia, mám 18 rokov, som v maturitnom ročníku a rada by som sa zapojila do súťaže. Mám 170 cm a 100 kg. Je pravda, že si rada pochutím na maškrtách, ale s vašou pomocou by som sa toho dokázala vzdať. Už som skúšala rôzne diéty, no k ničomu to neviedlo. A prečo chcem schudnúť?
Tu je zoznam:

- som mladá a keď teraz neschudnem, potom to pôjde už veľmi ťažko
- hanbím sa, ukázať sa v plavkách a aj keď rada plávam, nerada chodievam na kúpaliská medzi ľudí
- chcela by som vysoko skákať vo volejbale
- rada tancujem, chcem tancovať v nejakej skupine, ale nikto sa na tlstých nechce pozerať a ani ja sa na seba nemôžem pozerať
- chcem sa páčiť chlapcom
- chcem sa zmestiť do dostupných čísel v obchodoch
- chcem dokázať ľuďom okolo mňa a hlavne sebe, že dokážem schudnúť
- chcem sa tešiť zo života bez zdravotných problémov
- chcem mať väčšie sebavedomie
- nechcem, aby sa mi ľudia smiali, alebo na mňa zazerali
- nechcem, aby mi prevísali sadlá pri sedení
- nechcem byť priemerná
- chcem sa cítiť čistá, ľahká ako pierko
- chcem svoju vnútornú krásu preniesť aj na vonkajší zjav
- nechcem sa pozerať do zrkadla a stále plakať
- nechcem zostarnúť sama v kresle prekypená tukmi a vlastniť mačky
- chcem si užiť mladosť

Hlavne vám chcem povedať, že keď som si prečítala váš článok o súťaži v novinách, v očiach mi blysla nádej, že by mi niekto dokázal pomôcť, trochu ma nakopnúť. Nechcem sa hanbiť chodiť SAMA do fitka, s kamoškami nemám problém. No nie vždy majú na mňa čas.
Dúfam, že ma vyberiete a pomôžete mi splniť si svoj celoživotný sen. Ďakujem.

S pozdravom zúfala tlsťoška Silvia

O pár dní som si klasicky prezerala e-mailovú schránku s čokoládou pod nosom, keď som zbadala mail, ktorý nie je len o reklame a inzerátoch. Bolo vňom, že ma vybrali a že im mám poslať telefónne číslo.
No a onedlho som už makala vo fitku a zhadzovala dolu kilogrami. Mala som odbornú pomoc, pomáhala mi Lucka Medeková a tiež môj tím spolubojovníkov.
Za skoro 2 mesiace som zhodila asi 12 kíl. No po súťaži som tie kilá nabrala späť. Už som nemala tú motiváciu vyhrať.
No ale sme šli aj na dovolenku, kde sme boli 5 týždňov a vrátila som sa s kilami naspäť. Pretože Gruzínsko je veľmi pohostinní národ a tam odmietnutie jedla znamená veľkú urážku. A to nehovorím o tom, eké dobré sú tie jedlá. Tam žiadne diéty nepoznajú.
No a dnes som zase tam kde som bola. Úplne na začiatku celého môjho trápenia. Bolo to zbytočné, no teraz už viem, ako na to aj bez stoviek eur vyhodených za trénerov a poradcov.
Okrem toho som sa pred chvíľou pozrela do zrkadla a uvedomila som si, že idem do Superstar. Ako len budem pred tými kamerami vypadať? Musím schudnúť!
Od zajtra začínam. A budem tu písať vždy čo som jedla. A budem sa s vami deliť o moje pokroky :) Kto ma bude podporovať? :)
Štart: 100 kg.
Cieľ: 80 kg (zatiaľ)
Človek si nemôže dávať hneď vysoké ciele. Pomalšie ďalej zájdeme. A lepšie chudnúť 5 mesiacov pomaly a efektívne, ako 5 mesiacov nič nerobiť a priberať.
O chvíľu sem pridám, čo treba zmeniť hneď na začiatku, ešte pred tým, ako sa rozhodneme schudnúť touto metódou. Upozorňujem, že to NIE JE nič drastické, no treba mať pevnú vôľu a podporu v okolí. Je to ťažké hlavne pre silných čokoholikov, ako som ja. :P
Drže mi palce.
Vaša SiS :)

Príbeh na eMtú - 8. časť

18. listopadu 2012 v 14:27 | SiS |  Román na pokračovanie
S radosťou som vybehla otvoriť. Pred dverami som zastavila, zaváhala som a uštipla sa do ruky, či zase nesnívam. Otvorila som dvere a hneď som ich prepadla otázkou, či si nezabudli plavky. "Pôjdeme len v boxerkách." - zasmial sa Marek a Maťo ho musel doplniť: "Nie nie. Ešte by sa mi namočili moje rúžovúčke boxerôčky". Vybuchli sme do rehotu. A Nikki to zabila. "A že nie si pupuš". Ja som už plakala od smiechu. Marek sa ani nadýchnuť nemohol. Trochu sme sa skľudnili, a tak som ich teda pozvala dnu. Nutellové toastíky vyvoniavali na celý dom a Mareček k ním bežal ako o život. To bolo také zlaté. Tak najskôr som chalanov povodila po dome, nech si všetko popozerajú. "Cíťte sa tu ako doma. Úplne v pohode si môžeš vyzuť ponožky a hodiť ich do stredu obývačky." Zavolala som Maťa s Marekom do hudobnej miestnosti. Rozsvietili sa im oči. "Ty máš koľko Gibsoniek, prosím ťa?" - čudoval sa Maťo, kým Marek už drtil na piane. "No myslím, že osem. Pokiaľ viem dobre rátať." "Ty máš môj sen. Gibson J200? Veď to je Roxy!" Úplne ako malé dieťa v obrovskom hračkárstve. Nikki prišla za nami, prerušila Mareka a sebaisto oznámila: "Teraz ja!" Vzala si zo stojanu jediné husle, čo mám. Veľmi cenné. Zapojila zosilňovač a rozozvučala celý dom. Nikki je najlepšia huslistka, akú poznám. Ona nehrá ľudovky, nič folklórne ani klasiku. Hráva modernú hudbu. Adele, Rihannu, Lady Gagu, piesne od najznámejších svetových umelcov. Hrala Poker Face od Gagy. Vážne to rozbalila. Marek sa k nej pridal na klavíri. Lahodné počúvanie. Bola som na Nikkiných koncertoch veľakrát, ale takto som ju hrať ešte nepočula. Samozrejme, asi chcela spraviť dojem na chlapcov, okúzliť ich. Nikki trénuje doma na husliach už jedenásty rok. Pred dvomi rokmi zistila, že so zosilňovačom to má väčšie grády a oveľa lepší zvuk. Jej rodičia ju vo všetkom podporujú, ale s tým zosilňovačom veľmi nesúhlasia. Vraj o chvíľu ohluchne. Ale Nikki je tvrdohlavá. V tomto rodičom odmieta vyhovieť. Maťo si už začal pospevovať a ja s ním. Ale tak, aby ma nepočul. Nemusí vedieť, že ešte aj spievam. To by som ho už do toho bazénu nedostala. Nikki dohrala a ja som im zavelila, nech sa idú prezliecť do plaviek. Ideme sa kúpať. Juchuu. Chalanov som poslala do kúpeľne, Nikki plavky už mala a ja som sa prezliekla do fialových bikín v izbe. Maťo mal bielo-modré pásikové bermudy a Marek ich mal čisto červené. Vyzeral jak z pionierskeho tábora. Vo vonkajšom bazéne bola ešte studená voda, tak sme šli k vnútornému. Nikki skočila do bazéna šípku. Ja som išla zatiaľ nachystať osušky, položila som ich na lehátka a jedno z nich som si obsadila. Len tak som tam sedela a čakala, kým prídu hviezdy. Objavili sa v dverách a len mi skoro vypadli oči. Heh. Ale sviňuchy krpaté, namierili si to rovno ku mne. Maťo ma chytil za ruky a Marek za nohy. Ešteže som sa preholila. Hihi. Proste som sa nemohla brániť. Vlastne som ani nechcela. Šľahli ma do vody ako nejaké vrece zemiakov. Nikki sa tam hrala na synchronizovanú plavkyňu. Marek skočil do vody bombu a Maťo brucháča. Tak silno to plesklo. Nechutne to muselo bolieť. Veď si to šiel zopakovať so slovami: "To mala byť šípka, ešte raz." A zase pleeesk. Vyliezol z vody a brucho mal celé červené. Ale bol tak neuveriteľne sexy. Nechápala som, kam dáva všetku tú nutellu a iné sladkosti od fanúšičiek. No ako vyliezal z vody, vyzeral ako Channing Tatum. Ale iba v mojich očiach. Bola som vo vode, ale musela som sa trochu vydvihnúť, aby som naňho lepšie videla. Stála som palcom na mini schodíku. Samozrejme, Maťo prešiel okolo mňa a ja som sa šmykla naspäť do vody. Udrela som si bradu a kusla si do jazyka. Bože, tá bolesť. Maťo sa zachichotal, ale okamžite skočil za mnou do vody a šiel mi naprávať sánku. Keď sa ma dotkol, cítila som taký elektrický náboj. Ešte keď som videla, že predo mnou je polonahý Harich, prichádzali na mňa mdloby. Ale bolo to úžasné. Marek sa zrazu vynoril pri nás a zahlásil: "Idete dohrať tú fľašu?" A znova odplával. Maťo sa na mňa pozrel, akože či Marekovi nešibe. "Alex, už som ti vravel, že sa mi veľmi páčiš?" - spýtal sa ma sladkým úsmevom. Úplne ma omámil. " Á-áno, ale môžeš mi to hovoriť, koľko chceš. Mne sa to páči." "Chcel by som ti napísať pesničku, lebo si úžasná. Nemožné, že som ťa len včera spoznal. Mám pocit, akoby sme sa poznali roky." - dojal ma. Cítila som slzu v pravom oku. Maťo ma k sebe pritisol. Objímali sme sa dosť dlho. Bolo to krásne. Potom sa trošičku odtiahol, ale len tak, aby mi videl do tváre. Bola som ako nadrogovaná. Ani som si nestačila uvedomiť, že som v jeho náručí, už som mala zatvorené oči a jeho pery na mojich. Moja prvá pusa. Nikdy nezabudnem. Znova sa odtiahol, aby videl, ako zareagujem. Usmievala som sa, no bola som tak trochu mimo. Ale to len kvôli nemu. Tentokrát sme sa pobozkali naraz. Vášnivejšie. Hrala som sa s jeho jazykom a on s mojím. Najkrajšia chvíľa môjho života. Marek sa nám smial, že sme tú hru zobrali akosi vážnejšie, ako sme mali v pláne. Celý deň sme sa pusinkovali. Už aj mimo bazéna. Robili sme kadejaké voloviny. Zase sme sa hrali s gitarami pár hodín. Potom Nikki chcela ukázať chlapcom záznam z našej stužkovej. Zapla DVD, ja som šla do kuchyne a nasypala som do misky paprikové čipsy. Chvíľu sme pozerali a Maťko mi šepol do ucha, aby sme šli znova do bazéna. Nikki a Mareka sme nechali v obývačke ležať na gauči a my sme sa "potajomky" vytratili k vode. Sadla som si na lehátko a Maťo ma začal šialene bozkávať. Páčilo sa mi to. Komu nie? Ľahol si na mňa a začala sa zábava.

Poznáte ho? :D

18. listopadu 2012 v 13:48 | SiS |  Kecy, Kecy, Kecičky
▀▀▀▀▀▀▀▄▄▄▄▄▄
░░░░░█░░░░▒▒▒▒▒▒▒▒▒▒▒▒░░▀▀▄
░░░░█░░░▒▒▒▒▒▒░░░░░░░░▒▒▒░░█
░░░█░░░░░░▄██▀▄▄░░░░░▄▄▄░░░░█
░▄▀▒▄▄▄▒░█▀▀▀▀▄▄█░░░██▄▄█░░░░█
█░▒█▒▄░▀▄▄▄▀░░░░░░░░█░░░▒▒▒▒▒░█
█░▒█░█▀▄▄░░░░░█▀░░░░▀▄░░▄▀▀▀▄▒█
░█░▀▄░█▄░█▀▄▄░▀░▀▀░▄▄▀░░░░█░░█
░░█░░░▀▄▀█▄▄░█▀▀▀▄▄▄▄▀▀█▀██░█
░░░█░░░░██░░▀█▄▄▄█▄▄█▄████░█
░░░░█░░░░▀▀▄░█░░░█░█▀██████░█
░░░░░▀▄░░░░░▀▀▄▄▄█▄█▄█▄█▄▀░░█
░░░░░░░▀▄▄░▒▒▒▒░░░░░░░░░░▒░░░█
░░░░░░░░░░▀▀▄▄░▒▒▒▒▒▒▒▒▒▒░░░░█
░░░░░░░░░░░░░░▀▄▄▄▄▄░░░░░░░░█

!!!!!Spriateľ sa a vyhraj jedinečné ceny!!!!

18. listopadu 2012 v 12:19 | SiS |  Súťaže
Ahojky :) Rada by som sa s spriatelila s tými najrôznejšími blogmi. Nehľadám iba blogy, ktoré sú podobné môjmu. Proste beriem všetky, ktoré sú aktívne. Ak máš chuť sa spriateliť, máš šancu vyhrať super ceny :) prezradím, že hlavná cena je niečo fakt super. :) Čo spraviť?
1. Pridaj si ma k spriateleným blogom.
2. Napíš mi do komentáru tvoje meno a blog.
3. Napíšem ti obratom niekde do komentáru, že som si ťa spriatelila aj ja.
4. Už len čakaj, či vyhráš.
Následne 10.12.2012 vyžrebujem niekoho z vás. Cena nebude len jedna.
Jedinou podmienkou je účasť v súťaži minimálne 8 blogov. Takže šírte moju stránku.
Ďakujem :)


Celeste Buckingham - Never be you (text)

18. listopadu 2012 v 11:00 | SiS |  Celebrity
Tak Celeste vydala ďalší singel s názvom Never be you. Úžasná pesnička to je :)
Dnes by mal mať premiéru aj klip na youtube, ale určite ste ho mohli vidieť aj v televízii.

Zatiaľ len pesnička a text. Nech sa lúbi :)


I'll never be like you,
You know that I've tried to,
But no one can touch you,
Whatever I do, I'll never be you.

Could wear the right faces,
Be in all the right places,
Saw myself to be famous as you,
Wouldn't do, I'll never be you.

refrén:

I could be a movie star,
My star right on the boulevard,
Still won't get to where you are,
You're perfect, it's true, I'll never be you.

Just to let you knooow!

Yeah, yeah!
Nothing lasts forever
So yeah, yeah!
Don't think you own the world,
You never will, you never can, sorry, you don't understand,
For baby all I know is I will never be you.
--

Play all the right cards,
You're the one on the top charts,
You're everyone's sweetheart,
They like what you do, but I'll never be you.

You say I'll be happy,
If I do what you tell me,
But you don't even hear me,
So I say they were true and I'll never be you.

[refrén]

I'm a shooting star and I play the part,
But you push too far...
When I crash and fall, you don't care at all,
So now I'm standing tall!

[gitarové sólo]

Yeah, yeah!
Nothing lasts forever
So yeah, yeah!
Don't think you own the world,
You never will, you never can, sorry, you don't understand,
For baby all I know is I will never be, never be you.
(2x)



Paranormalne javy - Duchovia

17. listopadu 2012 v 23:00 | SiS |  Zaujímavosti
Duchovia. Existujú?? alebo nie? Dosť otrepaná otázka. Ako keď sa vás spýtajú, čo bolo skôr. Či slipeka alebo vajce. Ja na duchov verím. Vždy som verila tak na 99%. Je to dosť, ale predsa tam bolo to 1 percento. No pred pár týždňami moja viera v duchov vystúpila na 200%. Stala sa mi jedna príhoda.
Pozerala som si americké stránky o duchoch... ako vyfotiť ducha... bol tam presný návod, a tak som to zo zvedavosti skúsila. Prihovárala som sa k nim a ako splašená som behala v opustenom byte s foťákom v roke. Vôbec to nefungovalo. Tak som sa na to vykašlala. Išla som si pozrieť film 3:15 zomrieš a potom som si šla umyť vlasy. Chytila ma taká mánia, že sa vyfotím párkrát s mokrými vlasmi.
A na jednej fotke som zbadala 2 tváre. Jedna bola v zrkadle a podobala sa na babku mojej mamy. Druhá bola v odraze skrine, o dosť väčšia. Hneď som si to všimla a okamžite som spravila z toho istého uhla ďaľši fotku. Ani jedna tvár tam nebola. A nemohlo sa mi to zdať, mám to vo foťáku, v PC, videli to rodičia aj kamaráti. Ešte som si to aj priblížila.
Prosím nikde to nekopírujte!!!!!!!!!!!
Prosím nikde to nekopírujte!!!!!!

To, ako vyzerám, neriešte :D :D

Príbeh na eMtú - 7. časť

17. listopadu 2012 v 21:31 | SiS |  Román na pokračovanie
Óu máj gaš. Čo mám povedať, čo mám povedať? Len sa nezačni rehotať. Prosím, klídek. "No tak určite, mohli by sme. Alebo by ste mohli prísť sem." - navrhla som. "Neviem, či je to vhodné." "Maťo, prosím. Nenechaj sa presviedčať. Budem zlá. Bývam sama a budem tu len s Nikki. Okrem toho, mám tu klavír a gitary a bicie. Môžeme si zablbnúť." Po posledných dvoch vetách si myslím, že mal celkom jasno, kde strávime zajtrajšok. Dohodli sme sa teda, že prídu ku mne okolo jednej. Stíhame sa v kľude vyspať, upraviť aj skočiť do potravín. Po našom telefonáte som bola ako bez duše. Chodila som hore dole po dome, znenazdajky som sa ocitla v miestnosti s gitarami a začala som všetky ladiť. Heh. Zatiaľ čo Nikki prepínala v telke programy, ja som začala leštiť klavír značky Petrof. Počas mojej usilovnej práce som počula z obývačky reklamu na dlhý život pre našu práčku, upútavku na Československú Superstar, Phineasa ako sa pýta na ptakopyska Perryho a skončilo to pri pesničke Bad Romance od Lady Gagy. Popritom som premýšľala, čo spravím na zajtra. Či sa budem namáhať nejakým trápnym pokusom o varenie, alebo radšej pripravím len malé občerstvenie. Napokon som si povedala, že uvidíme, čo prinesie ráno. Pridala som sa k Nikki. Zapli sme si DíViDíčko Loď duchov. Najlepší je začiatok. Taký krvavý. Zrazu sme obe zachrápali na gauči. Prebudila som sa a na hodinkách, ktoré stáli na kuchynskej linke, bol čas 03:26. Zobudila som Nikki a šepla jej do ucha, nech sa presunie do mojej izby. V polospánku skoro ako námesačná odkráčala k mojej posteli. Ľahla si a už nemala silu sa prezliecť do pyžama. Tak som ju len prikryla. Mne sa tiež vôbec nechcelo prezliekať sa, tak som sa šupla pod perinu v modrých tepláčikoch a v bielom tielku. Ráno som otvorila oči. Prebudil ma ostrý lúč slnka. To bude dnes krásny deň. Dnes by sme mohli využiť aj bazén, povedala som si. Nikki vedľa mňa nebola. Prešla som celý dom a nikde som ju nenašla. Pozrela som na hodinky. Ukazovali pol jedenástej. Do kelu. O pár chvíľ tu budú chalani. Vzala som si mobil, ktorý som nechala v obývačke na presklenom stolíku a vytočila som Nikki. Už bola doma. Tak som jej prikázala, nech sa nachystá tak, že pôjdeme do bazénu a nech si prinesie plavky. Nikki miluje vodu. Tak sa tešila. Povedala, že do dvoch hodín príde a s občerstvením si nemám robiť žiadne starosti. A ja čo? Zo špajze som si vybrala kari kuraciu vifonku, všetok jej obsah som si nasypala do hlbokej misky a dala som postaviť vodu do kanvice. Zatiaľ som sa bola vycikať a umyť ruky. Voda dovrela, zaliala som polievku a čo najrýchlejšie som sa ju pokúšala zjesť. No áno, bola horúca. To má na svedomí môj popálený jazyk. Rýchlo som vložila tanier s lyžičkou do umývačky a bežala som rovno do kúpeľne. Opláchla som si tvár studenou vodou a vydrhla zuby. Vošla som do vane a znova som si pre istotu preholila nohy a všetky ostatné chlpaté záležitosti. Umyla som sa broskyňovým telovým mydlom. Keď som vyšla z vane, zabalila som sa do osušky s motívom Mickey Mousa. Učesala som sa a opäť som si čistila zuby. Keď som nervózna, stále si čistím zuby. A biele nie sú ani za svet. Hihi. Dôkladne som sa poutierala. Z komody som vytiahla ružové nohavičky s nápisom NOT TODAY, čiernu podprsenku. V spodnom prádle som precupkala do môjho šatníka. Päť minút som chodila po miestnosti a nevedela som, čo na seba. Dala som si nakoniec čierne voľné šortky a ružové tielko. Vážne nie som zástanca ružovej, ale práve v tejto farbe mám krásne kúsky oblečenia. Spomenula som si, že som zabudla dať chladiť kofolu a minerálku. Tak som po dvoch fľašiach strčila do mrazáku. O chvíľku mi zvonila Nikki. Keď som ju zbadala, ďakovala som Bohu, že je Nikki práve teraz so mnou. Doniesla koláče od jej maminy, narobené chlebíčky, toastový chlieb a nutellu. Spolu sme porobili toasty s nutellou. Polovicu nutelly sme pri tom vyžrali. Všetko sme pekne naaranžovali na stôl. Cítili sme sa ako v tej relácii Bez servítky. Hrali sme sa, že nás sníma kamera a každý náš krok sme do detailov opisovali. Psina. Chalani to mali presne vypočítané. Ako náhle som si umyla ruky, zazvonil zvonček.

Príbeh na eMtú - 6. časť

17. listopadu 2012 v 14:20 | SiS |  Román na pokračovanie
"Ahoj Richard!" - zostala som prekvapená. Fakt som nečakala, že niekto ako Richard by mohol roznášať pizzu. "Riško? Si to vážne ty?" Fakt som nechápala. Rišo. Chodila som s ním, keď sme mali asi 15 rokov. Náš rozchod som spôsobila ja. Nechcela som ho pobozkať. Ako náhle som súhlasila s tým, že budeme frajeri, hneď mi chcel pichnúť jazyk do krku. Nič originálne. Tak som sa odtiahla. Myslím, že som bola vo veku, kedy som potrebovala chalana na predvádzanie sa pred dievčatami zo školy. Vraj najkrajšia baba z triedy nemá chalana? Trochu ma to mrzelo. No tak som si našla spolužiaka. Bol najkrajší, najbohatší a najgalantnejší z triedy. Hotový džentlmen. Len bol veľký jak sa povie kurevník. Preto mi aj baby závideli. Po dvoch dňoch s ním na jeho jachte, som si uvedomila, aký je strašne namyslený. Nemal byť na čo. Prachy nie sú všetko. V jeho prípade ani pekná tvárička. Myslel si, že ma naláka na jeho majetok. Lenže on nevedel v akom balíku som ja. Že by som si mohla dovoliť kupovať si jachty každý deň. Ale ja som vychovaná tak, že keď niečo chcem, tak si to kúpim. No nemíňam na zbytočnosti. Mám svoje zásady. No ale späť k Riškovi. Hneď ako sme sa vrátili z jeho prepychovej jachty, som sa s ním rozišla. Je to typ človeka, ktorý si myslí, že zjedol všetku múdrosť sveta a pritom vie o svete veľké hnedé nič. Čakala som, že po rozchode nás nebude riešiť, ale že ma totálne začal ignorovať, to som vážne nečakala. A teraz je tu. Čo preboha chce? "No ahoooj Alex. Sme sa dlho nevideli. Som ťa prišiel navštíviť. Čo nové? Kedy si sa presťahovala? Ty si si zmenila číslo?" - spustil na mňa vlnu otázok. "Vieš čo Riško? Nie si mi nič, aby si sa staral do mňa. Či ťa už to ignorovanie omrzelo? Radšej mi daj pizzu, tu máš peniaze a choď. Je tu Nikki a chcem sa jej venovať." - chcela som sa ho opatrne zbaviť. "Kto je Nikki?" "Naša spolužiačka. Ktorá ti bola nepríjemná kvôli výzoru." "Myslíš Liptákovú?" - spýtal sa ma. "Hej, presne tú. Koľko platím?" "Ehm, Karol? Koľko to má platiť?" - pozeral za smrek. Karol vyliezol spoza smreku. Keď som ho videla, okamžite som sa usmiala. Karol má veľkú charizmu. Ale dnes som spoznala človeka s charizmou ešte väčšou. Hehe. "Osem štyridsať to dnes bude." Ako vždy som mu dala zaokrúhlenú sumu. Karol mi veľmi rád nosí pizzu a neklamme si, že to nie je kvôli tringeldom. "Nikki, prosím ťa poď sem." - zavolala som ju, aby mi pomohla prevziať pizzu. Nechápala som tomu, čo tu Rišo hľadal. Keď sa Nikki objavila vo dverách, Rišovi spadla pizza na zem. Ostal ako obarený, keď ju videl. Ale veď hej, už to nebola tá Nikola so strojčekom, veľkými okuliarmi po babke, mastnými vlasmi a zrasteným obočím. Dnes to bola jedná sexy baba. Nikki. Keď sme odmaturovali, asi pred dvomi týždňami, som si ju vzala do putzu. Urobila som z nej, aj vďaka kamarátkam zo salónu, zázrak. Neuveriteľná zmena. Keď prišla domov, vlastný rodičia ju nespoznali. Odvtedy je to úplne iný človek. Najúžasnejšia osoba, akú som kedy poznala. Moje najväčšie zlatíčko. Rišo ju stále sledoval s otvorenou hubou. Karol nám pizze podal, pozdravila som ich a zabuchla dvere. Ja tu nemienim počúvať nejakého nafúkanca. Sadli sme si do kresla a pustili sa do pizze. (V daždi šuštia vkladné knižky, na toto sa čakalo. Dobrú noc nám dajú líšky, dobrú noc nám šakalom...) - zazvonil mi mobil. Teta Hortenzia. "Áno?" - so širokým úsmevom som sa ozvala. "Ahoj, svetlo mojich očí. Ako sa máš?" Hmm, pekne ma to nazval. A zaujíma sa o mňa. To sa cení. Alebo žeby iba otázka zo slušnosti? "Ja skvelo keď ťa počujem. A čo ty? Už ste v Liptovskom?" "No, rozhodli sme sa, že ostaneme u tety v Blave. Nemá to význam ísť domov, keď máme pozajtra koncert. Inak neruším? Už je pol desiatej." Celkom potešujúca informácia. Sú v BA. "Ale čo by si rušil trdlo. Máme s Nikki babinec. A čo budete robiť zajtra?" To trdlo som si nemohla odpustiť. "Ja som sa ti chcel práve povedať, že zajtra máme s Mayoom čas a mohli by sme dakam vyraziť. Niekam, kde nie je veľa ľudí. Mali by sme dohrať tú fľašu."

Príbeh na eMtú - 5. časť

17. listopadu 2012 v 14:19 | SiS |  Román na pokračovanie
Mato: chýbaš nám :) :*
Ja: ??? :D :D :D
Mato: a my tebe? :D :) :D :D
Ja: jasné, že mi chýbate.. :) aj Nikki chýbate.. :D teraz sa tu smeje už len na mne :D :D
Mato: Mayoo ti odkazuje, že si ťa pridá do priateľov a že mi dačo dlhuješ. :D :) :) teda vlastne ja tebe :D :D :D :*
Ja: Len to nie :D
Mato: Prečoooo?? :D :D :D :D :D :D
Ja: mhmhmmm :D Nepýtaj sa tak hlúpo. :D
Počuj, začali ma otravovať fanúšičky :D :D 54 žiadostí o priateľstvo v priebehu 12 minút. :D :D založím si asi nový profil :D :D že čo mám s tebou? :D :D
Mato: no mal by som sa im trochu povenovať :) ;) napíšem im status :D
Ja: ok, tak ja sa idem venovať tuto Nikki :D mám tu ešte nejaké krabice, musím ich vybaliť... :D :D ešte raz ti za všetko ďakujem :*
Mato: čakaj. Aj ja už pôjdem. Ale predtým mi daj prosím ťa číslo. Chcem mať na teba kontakt. :) :* :D
A tak sme si vymenili čísla. Uložila som si ho to kontaktov ako Teta Hortenzia. Keby sa náhodou niekedy dostal môj mobil do nesprávnych rúk. Mareka som si uložila ako Ujo Gejza. Hihi. Odhlásila som sa. S Nikki sme začali vybaľovať škatule. Topánky, oblečenie, knihy, zabudnutá kozmetika s najmenej dvomi stovkami lakov na nechty. Keď ich Nikki zbadala, hneď mi došlo, že sme s robotou skončili. Prišla na rad ona. Mávala mi pred očami paprčami a čakala, kým jej nalakujem nechty. Vytiahla som si kufríček s mojim náradíčkom. Ako prvé som siahla po pilníku. Ale po takom sklenenom. Je najlepší. Opílila som jej nechty dorovna, jedným smerom, aby som jej ich nepoškodila. Ďalej som jej pozatláčala nechtovú kožtičku, ktorá už začala zarastať na nechty, smerom k článku prsta. Nechty bez kožky vyzerajú krajšie a opticky sú dlhšie. Veľmi jemne som jej nechty obrúsila pilníkom, aby som ich vyhladila. Na tento účel je najvhodnejší plastový pilník. Pilníkom s gumeným koncom som nechty vyleštila. Natrela som jej kožtičky. Tie pri nechtoch. Sú často tvrdšie, než by mali byť. Niektorí ju strihajú, ale je to obrovský omyl. Radšej ju treba natrieť nejakým výrobkom, ktorý volajú "vanilkový hojivý zázrak" alebo "zázračný kelímok" a je vhodný na všetko. Popukané pery, rýchlejšie vytváranie chrást a podobne. Zo škatule som povyberala všetky laky. Vzala som si podkladový a všetky nechty som jej ním natrela. Nikki si vybrala, že chce výrazne červené nechty. Tak som jej želanie splnila. A napokon som ich ešte prelakovala fixovacím lakom. Nikki si vložila prsty pod sušičku. Potom si na skúšku priložila necht na peru. Nelepil sa, takže naša manikúra sa skončila. Boli sme celkom hladné, variť sa mi príliš nechcelo, tak som to vyriešila telefonátom do pizzérie. Objednala som dve pizze. Jednu hawai a druhú šunka, syr, kukurica. Hawai samozrejme pre mňa. Ale vždy to dopadne tak, že si ich rozdelíme. Nikki si prezerala nechty, zatiaľ čo stihol prísť Karol s pizzou. Otvorila som vchodové dvere. Nestál tam Karol. Stál tam niekto iný. Neverila som vlastným očiam.

Vyhraj TWILIGHT súťaž!!

17. listopadu 2012 v 10:06 | SiS |  Súťaže
Chceš vyhrať niečo pekné? Stačí zodpovedať na tieto otázky a pripísať svoj kontakt (adresu blogu), potom už len počkať, či patríš medzi šťastlivcov :)

1. Aký je tvoj názor na Twilight?
2. Čo je lepšie? Film/ kniha
3. Vymenuj celým menom 2 hlavné postavy
4. V ktorom meste sa odohráva väčšina deju?
5. Si Team Edward alebo Team Jacob?
6. Ako sa volá indiánsky kmeň, z ktorého je Jacob?
7. Z ktorého mesta sa Bella prisťahovala?
8. V ktorej časti sa Bella premení na upírku?
9. Ako sa volá dcéra Belly a Edwarda?
10. Ako sa volá rodina, ktorá dáva pozor na všetkých upírov?
11. Kam išli Edward a Bella na svadobnú cestu?
12. Čo dostala Bella od Edwarda na 18. narodeniny?
13. Keď Edward opustil Bellu, ako dlho ho nevidela?
14. Pri akom športe sa Bella skoro zabila?
15. Čo chceš na diplom? + čakaj aj normálny darček! (ak ťa vyžrebujem)
16. Koľko máš rokov?

Príbeh na eMtú - 4. časť

17. listopadu 2012 v 10:02 | SiS |  Román na pokračovanie
Po minúte som sa vysmiata vrátila aj s tromi medmi. Veď sa možno ešte zídu.
"Čo zdržuješ? Ja ti to otvorím a natriem na pery." - ozval sa hlavný aktér Maťo, ktorému za túto skúsenosť budem "ďakovať" celý život. Pomaly stiahol plastový obal a napatlal si polovicu medu na prst. Prst sa závratnou rýchlosťou približoval k mojim perám. Ó Bože. Už je pri nich. Čo mám robiť? Mám sa začať smiať? Kusnúť ho? Snažila som sa na to, čo sa práve deje, nemyslieť. Nehýbala som sa. Ó áno, jeho prst sa zľahka dotkol mojich pier. Prechádzal ním po oboch linkách pier. Taký pocit som ešte nezažila. Skoro som sa urobila. Hihi. No musela som sa krotiť. A bolo to. Hneď ako sa Maťo dohral, prst pomaly, ale isto opúšťal moje pery. Škoda. Ale prst neskončil v servítke, ako som predpokladala, ale v jeho ústach. Škeril sa na všetky strany a ukazoval na Mareka. Z huby mi stekal med, tak som podišla k Marekovi, nech to mám čím skôr za sebou. Och, prečo nemôžem dať takú lepkavú pusu Harichovi? Prečo Marekovi? Nachvíľu som zaváhala. Odvahu, Alex. Povedala som si. Zavrela som oči a prilepila sa na Mareka. Marek mal z toho celého evidentne zážitok. Po dlhých piatich sekundách som sa horko ťažko odlepila. Marekovi sa zrejme nachvíľu zastavilo dýchanie a mne rozum. Prešla som za Maťa a tam som ho zozadu napadla. Vlepila som mu pusu na líco. Musela som si niekam ten zvyšok medu utrieť. Obtierala som si pery o jeho krásnu pokožku. Prechádzala som perami od jeho pravého líca až k brade. Potom sa ku mne otočil a ja som pokračovala od brady k ľavému lícu. Odtiahla som sa, zmyselne som si oblízala pery a išla som si sadnúť. Nikki sa dobre, že nepočúrala od smiechu. Marek mal ešte stále nechápačky, ale po mojej akcii s Maťom sa už tiež rehnil. Maťo sa na mňa pozrel: "Toto si ešte zlížeš, mladá dáma." - ukazoval na svoju tváričku a potom sa utrel do servítky navlhčenej vo vode. "Točím!" - zmenila som pohotovo tému. Rozkrútila som fľašou, dúfajúc, že ukáže na Maťa. Mala som obrovskú chuť mu to vrátiť. Fľaša sa zastavila a ukázala na Marečka. Tak som mu dala otázku a čakala som pravdivú odpoveď. "Tak Marek, na akom najzaujímavejšom mieste si si robil dobre?" - vôbec som sa nesmiala, myslela som to úplne vážne. No Maťo s Nikki už boli na kolenách. Marek si zrejme povedal, že je to hra, tak vyjde s pravdou von. "No jedného krásneho dňa som šiel tuto s kolegom k nám do Stop shopu. Išli sme si kupovať mikiny. Ja som si skúšal zhodou okolností tieto rifle, ktoré mám na sebe. Bola tam jedna fajná predavačka. Fakt, že by mohla robiť pornoherečku. Tak som šiel teda omámený do kabínky a tam sa to stalo. Stačí?" - asi sa cítil trápne. Ja som sa tiež neudržala a skončila som s kŕčami. "No fuuuj, ja už s tebou nejdem na nákupy, Mayoo." - zavtipkoval upišťaným hlasom Harich. Marek zobral fľašu a zakrútil ňou. Fľaša je neomylná. Padla na Maťa. Marek veľmi originálny nebol. Nakázal Maťovi, aby mi dal francuzáka. V duchu som skákala päť metrov do výšky od radosti, ale tvárila som sa, že no keď to musí byť, tak sa obetujem. Myslela som si, že moja prvá pusa bude úplne inde a za iných okolností. Že by to aj mohlo byť s Maťom, ale niekde pri západe slnka. Proste romantika. A nie pri zadrbanom stole od medu a poloprázdnych pohároch. Áno, kľudne ma vysmejte. Ešte som sa s nikým neolizovala. Pusa na ústa, akú som dala Marekovi, je niečo celkom iné. Viete, ja sa nemám kam ponáhlať. Snažím sa užívať si život a hlavne slobodu. Navyše naozaj čakám na toho pravého. Možno ten pravý sedí predomnou, možno vedľa neho a možno je to niekto úplne iný. Možno je z USA, možno z Česka. To mi bolo ale v tomto prípade absolútne jedno, keďže som videla, ako sa Maťova tvárička pomaly približuje k tej mojej. Oblízala som si pery, aby to šlo ľahšie. A keď už, nech z toho máme pôžitok. Už chýbal vážne malý kúsoček, bol vzdialený od mojich úst asi desať centimetrov. Ani som nedýchala. Zavrela som oči, pootvorila ústa a čakala na zázrak. Po desiatich sekundách som otvorila oči. Nič sa neudialo. Maťovi vybroval mobil. Volal mu ocino, že sa majú vrátiť. Vydýchla som si, no zároveň som zosmutnela, pretože sa dnešok skončil. Teda tá najkrajšia polovica dneška, aká kedy mohla vo všetkých polovičkách dneškov jestvovať. Maťo sa postavil a šiel dnu zaplatiť. Pozorné a veľmi milé od neho. Išli sme späť k štúdiu a tam už stál Maťov ocino. Zoznámili sme sa a ja som mala z neho úžasný pocit. "Poďte chalani, musíme ísť." - nariadil Laco chalanom. Tisli sa mi slzy do očí. Nikki sa len usmievala. S obomi sa rozlúčila. Prišiel ku mne Mayoo, objal ma a dal mi na líce pusu. Nakoniec ku mne podišiel Maťo, utrel mi slzu, ktorá sa chystala na únik z môjho oka. Silno ma stisol, akoby to bolo poslednýkrát v živote. "Bol som s tebou veľmi krátko, ale viem, že už teraz ťa mám hrozne rád. Určite sa musíme ešte stretnúť. Napríklad pozajtra. Máme superstárovský koncert pri Dunaji na Tyršovom či akomto nábreží. Prídeš?" - sladko sa na mňa usmial. Ja som sa neudržala a rozplakala som sa. Proste ma dojal. "Jasné, že prídem. Si ma namotal a odmotať sa veľmi nechcem. Ani to nemá veľký význam. Takže sa určite vidíme." - utrela som si slzy a ešte raz som ho silno objala. Odtiahol sa a dal mi pusu. Na ústa. Len takú letmú. Bola som v siedmom nebi. "Majte sa" - zakričali na nás a už ich nebolo. Stále som sa usmievala a chytala si pery ako pomätená. Na ďalšie natáčanie sme samozrejme s mojim stavom ani nemohli ísť. Zavolala som Nikki ku mne. Hneď ako sme prišli, zapla som notebook a prihlásila som sa na facebook. Otvorila som si stránku Martin Harich. Mal tam niekoľko tisíc fans. Bez váhania som klikla na Páči sa mi to. Ako nováčik som ešte celkom nevedela ako to tam chodí. Že si haricefky vypisujú aj cez Maťovu fanpejdž. Myslela som si, že sú to všetko odkazy pre Maťa. Tak som mu napísala príspevok: Ahoj Maťko. Ďakujem za krásny dnešok. Dúfam, že takých úžasných chvíľ bude ešte veľmi veľa. :) :) Pozdrav Mareka a Lacina. :) Ešte raz ti ďakujem. O chvíľu som na tom príspevku mala trinásť lajkov a komentáre typu: Kde si s ním bola? Čo ste robili?
Zrazu mi v ľavom dolnom rohu vyskočilo okienko. Harich mi dal lajk. Preboha. Bola som taká šťastná. Ale bolo to nič v porovnaní s tým, čo som zažila. On mi to aj okomentoval. :) :) :) Hmm, pekné od neho. Ďalšie upozornenie. Mato Harix ma žiada o potvrdenie priateľstva? Tak okej, potvrdiť. A bolo to. Veľmi jednoducho som získala naňho kontakt. O pár sekúnd neskôr mi blikala správa na chate. Otvorila som ju pomaly ako v nejakom horore.
Mato: Ahoj :P
Ja: Ahooj :D
Mato: :* :* :*
Ja: ??? :D

Bleskovka 1

16. listopadu 2012 v 22:07 | SiS |  Súťaže
1. Kdo je na obrázku??
2. Aký to je seriál??
3. Ako bolo v skole??
4. Co na diplom??

Fotosúťaž - prihláška (november - Pouličné lampy)

16. listopadu 2012 v 21:34 | SiS |  Súťaže
Ahojte :)
Rozhodla som sa spraviť Fotosúťaž.
Fotosúťaž bude vyhlasovaná vždy 1. deň v mesiaci, vždy na inú tému.
Tentokrát ju vyhlásim dnes a bude trvať do posledného dňa v mesiaci.

Téma na mesiac november je:

POULIČNÉ LAMPY

_____________________________________________________________________________________
Podmienky fotosúťaže:
1. Pokiaľ sa zúčastnite súťaže, do komentu mi napíšte svoju prezývku a adresu blogu.
2. Potom do konca mesiaca mi pošlite fotku na mail: sissinqui@gmail.com + dopíšte aj tam prezývku a adresu blogu.
3. Do fotosúťaže sa môžte zapojiť len s 1 fotkou a to musí byť vaša autorská.
Ako sa bude hodnotiť?
1. Hodnotiť budem v prvom dni v mesiaci, kým nevyhlásim novú tému.
2. Podľa toho, koľko sa vás zúčastní, vyberiem podľa seba polovicu fotiek, ktoré postúpia do druhého kola, v ktorom sa bude hlasovať.
3. Víťaz bude známy po týždňovom hlasovaní.
Čo môžete vyhrať?
- vždy to bude tak trochu prekvapenie.
- bude to taký balíček, ktorý bude obsahovať každý mesiac niečo iné. Ale verte, či nie, budú to super ceny. :)

A pre tých, čo povedia o tejto súťaži na svojom blogu, mám tiež cenu :) a z nich by som vyžrebovala niekoho. (tiež mi do komentu napíšte, že ste to dali na blog + adresu blogu)

Pre inšpiráciu:

Viem, asi je to dosť zložito napísané, ale uvidíte, počas súťaže pochopíte o čo ide :)
Nech vám fotí :)
SiS :)

1D vs. JB - vojna

16. listopadu 2012 v 18:18 | SiS |  Kecy, Kecy, Kecičky
V poslednej dobe som čítala veľa článkov o vojne medzi Beliebers a Directioners alebo teda medzi vernými fanynkami Justina Biebera a One Direction.
Ja osobne skôr mám rada ich hudbu. No keby mi dali na výber vstupenky, že si mám vybrať JB alebo 1D, určite si vyberiem 1D :D lebo na Justina už mám :D ale keby som nemala, tak by som brala na Justina... ale že by som bola nejaká brutálna beliebrka, nemôžem povedať. Ale na 1D sa mi páči, že si chalani dokážu spraviť zo seba prču. A Justin pomáha ľuďom. :)

A čo vy? Kto podľa vás vyhráva? Justin alebo 1D?
A čo si myslíte o hádkach medzi týmito fanúšikmi?


Príbeh na eMtú - 3. časť

16. listopadu 2012 v 15:11 | SiS |  Román na pokračovanie
Stál tam Martin Harich s veľkým plyšovým mackom a s tým najsladším úsmevom, aký som kedy videla. Mala som zimomriavky snáď úplne všade a chlpy sa mi postavili aj tam, kde ich nemám. Prvýkrát v živote som videla Martina na živo. Viete si predstaviť, že okrem mňa a Nikki tam nikto neostal? Nijaké splašené fanúšičky. Reflexne som zakričala na Maťa, nech mi neutečie.
"Maťoo!!! Počkaj, dáš mi autogram?" - nič iné ma v tom momente nenapadlo. Maťo sa otočil a s úškrnom súhlasil. Trochu som ho tam zdržovala. Nevedela som nájsť zošit. Nakoniec som ho našla. A náhodou som ho otvorila na stránke s mojimi rozstrieľanými loďkami. Maťo sa začal smiať. Myslím, že si spomenul na nejakú udalosť z jeho zaujímavej minulosti. Zamilovala som sa do jeho smiechu. Snažila som sa spraviť nejakú trápnosť, aby sa zasmial. Ale stále sa neskutočne krásne usmieval. Poprosila som ho, či by nás Nikki nemohla vyfotiť. Maťo ma ako na povel pritisol k sebe. Ja som od vzrušenia nevedela kde sa ho mám chytiť. Tak som mu šáhla pod sako. Príjemné. Hihi. To by nebola Nikki, keby sa nechcela fotiť aj ona s Maťom. Poďakovali sme sa mu, usmiali sme sa naňho a otočili sme sa na odchod.
"Počkajte baby!" - zvolal na nás. Mne sa akoby zastavilo srdce. "Musím vás objať. Ste strašne zlaté." - usmieval sa. "Tvoje objatie mi nepomôže, pokiaľ mi nezoženieš Tinu." - smiala sa Nikki. Ja som si to objatie strašne vychutnala. Vdychovala som jeho exotickú vôňu. Nikdy som ju necítila, ale vedela som, že si ju budem pamätať navždy. Mala som tak trochu pocit, že si to všimol. To, ako som ho fetovala. "Inak ja som Maťo. Teší ma." - predstavil sa a tak trochu vtipne sa poklonil. "Ja viem, som Alex." - Odvetila som zo smiechom. Nikki sa pridala: "A ja Nikki. Naozaj nevieš, kde by mohla byť Tina?" a Maťo na to: "Vôbec nemám šajnu. Dnes som ju ani nestretol. Mala tu byť?" Zazvonil mu mobil. Ani to nedvihol. Buď to bol jeho otec alebo fanúšičky. Ale podľa jeho reakcie skôr to prvé. "Alex, Nikki, máte chvíľu čas? Že by sme skočili na kofolu?" - spýtal sa. Oči v moči po tretie a dosť. Skoro som odpadla. Hihi. "Jasnééé." - vyhŕklo zo mňa. "Tak ma chvíľočku počkajte prosím, idem za ocinom a za Marekom. Hneď som tu." - obdaril nás úsmevom a už ho nebolo.
"Nikki, prosím ťa, vylep mi facku.. Nesnívam?" - neveriacky som sa jej pýtala. Takmer som nedýchala. Nikki sa mi začala hrozne smiať. Oprela som si hlavu o stenu, zavrela som si oči a premýšľala som nad tým, čo sa stalo pred pár minútami. To bol fakt sen. Zrazu som na mojom líci zacítila kohosi prsty. Otvorila som oči a videla som, ako sa mi Maťo vyškiera do tváre a pichá do mňa prstom. "Môžeme ísť. Inak toto je Marek Masarik. Môj klavirista a najlepší kamarát." - ukázal na chalana asi o pol hlavy vyššieho od Maťa. No bol kúzelný. Nebol to môj typ, ale človek by nemohol povedať, že je škaredý. Práve naopak. Bol veľmi pekný. Trochu vlnité dlhšie hnedé vlasy. Biele tielko, modrá košeľa, čierne rifle a modré conversy. Proste štýlový. Tak sme sa zoznámili a zašli sme za roh do krčmy. Prišla k nám čašníčka a skoro jej oči vypadli na tácku. "Ty ty ty ty si Martin Ha ha harich, že?" - vykoktala zo seba , "čo vám prinesiem?" Maťo jej šarmantne odpovedal: "Áno, som to ja. Dáme si štyrikrát
veľkú kofolu, Tánička." No div sa Tánička neroztopila. "Maťo? Ty ju poznáš? Ako vieš, že sa volá Táňa?" - čudovala som sa. "Mala to na menovke, trdlo." - Maťo s Marekom sa začali smiať. A my sme sa pridali. Potom sme sa rehnili len sami na sebe. Ja som sa smiala na celej tejto smiešne situácii. Že proste sedím na kofole s Harichom. Stále som čakala, že sa prebudím, no už som si zvykala. Maťo sa prestal smiať ako prvý a zahlásil: "No kde máte tie lodičky? Ideme hrať, či ako?" Ja na to: " Myslím, že na lodičku bude čas aj inokedy. Teraz máme s Nikki to šťastie sedieť tu s celebritami bez žiadnych zbytočných svedkov. Poďme sa spoznávať." Maťo si to vzal isto po svojom: "A ako sa chcete spoznávať?" A zase sa smial. "No to by si chcel vedieť. Haha." - smiala sa Nikki. "Ja idem na hajzel." - povedal Marek a už sme sa smial všetci. Hneď ako Marek odišiel, prišla Tánička každému položila pred nos veľký pohár chladenej kofoly. Priniesla aj misku arašidov ako milú pozornosť. Počkali sme si pekne na Marečka a ako dobrú formu poznávania Maťo vymyslel hru. Fľašu. Martin celý akčný išiel za Táničkou, či by mu nepožičala prázdnu plastovú fľašku. Prišiel ku stolu zo slovami: "Aha, čo máám!" - rehnil sa o stošesť.
Dohodli sme sa, že vyzliekať sa nebudeme. Boli sme predsa len na verejnosti a okrem toho, sme sa najprv chceli spoznať na povrchu. Budeme si dávať otázky alebo nejaké úlohy odvahy. Čiže pravda, skutok. Maťo bol velice aktívny, tak sme mu nakázali, aby začal točiť fľašou od akéhosi ľadového čaju. No jasné, mohla som vedieť, že sa to zastaví na mne. Maťovi zasvietili oči, šibalsky dvíhal obočím a ja som mala pocit, že ho tam zhltnem. Brúsil si na mňa zuby. Vedela som, že mi dá niečo, s čím nebudem veľmi súhlasiť.
"No tak, Alex, dávam ti skutok. Musíš si vypýtať od Táničky med, natrieť si ním pery a dať Mayoovi pusu. Neboj sa ty ničoho, Marek má med rád. A sladké pusy tiež."
No keď som to počula vystriedala som všetky farby, postavila som sa a odišla som.

Koniec sveta (môj text)

16. listopadu 2012 v 14:25 | SiS |  Texty piesní (moje)


All hope is gone
ak chceš vstať z tmy
čierne slnko nad nebom
je to koniec sveta?

Medzi láskou a hnevom
nikdy nekončiace ticho
výkriky sú neslýchané
je to koniec sveta?

je tu niečo a či nie?
príroda sa rozpadá,
posledné svitanie prerušil
asi koniec sveta!

Vnímam ťa,
tvoje prázdne oči
lesk hrdosti svieti v noci
nikomu už niet pomoci...

Tommorow's just a lie...

Vraj posledná pieseň (môj text)

15. listopadu 2012 v 23:12 | SiS |  Texty piesní (moje)
Všetko, čo jej povedal,
ľutuje a už nemá
hlavu plnú čistých úmyslov.

Z jablka si odhryzla
a cigareta vyhasla,
spadla na zem a s ňou aj nádej.

REF:
Vraj je to posledná pieseň,
už končí sa jeseň, bez teba - nemá to zmysel.
Toto sa skončiť nemalo,
ľutuj to, čo sa stalo, uuuuh - má strach.

Najprv ste tam spolu stáli,
potom ste sa bozkávali,
facky prišli a s nimi nádej.

Odsúdený na desať rokov,
budeš sedieť, už di nedovoľ
biť a zabíjať.

Ref(1x)
Uooo ooooo oooou

Zabil si mi priateľa
a ona nikdy nemala
odpustiť ti, bola to dráma.

_______________________________________________________________________________


Tento text som napísala ako odpoveď na pesničku od Martina Haricha - Posledná pieseň. Teda vlastne odpoveď na videoklip, ktorý si môžte pozrieť tu: